Vasa IP adresa : [54.198.142.121]
holican
Dnes má sviatok Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra Matúš a pozajtra Móric.
20. 09. 2018   | Reg./Prihl. | POKEC | Hlavná stránka | Listy od čitateľov | Stiahnite si |    
online je 7 čitateľov,
skús POKEC-ať

Naposledy registrovaní čitatelia
  • lajo
  • niktos
  • Xxxxx
  • erika

  • kontaktný e-mail:
    redakcia
    webmaster
    administrator
    xerro
    lucky

    Celkom8792021
    September12404
    Dnes272

    PRVÁ A POSLEDNÁ KNIHA FERA RAJECA
    Príspevok zo dňa 26. 10. 2012 (1905 )


    Posledná kniha slovenského spisovateľa Fera Rajeca vyjde 7. novembra 2012 pod názvom „Vtedy na Záhorí alebo Tá fľaša mení situáciu“.
    Aj jeho prvotina, ktorú vydal v roku 2005, vyšla pod rovnakým názvom.

    Tentoraz ide o nové prepracované a rozšírené vydanie poviedkovej humornej knihy, v ktorej bude oveľa menej írečitej záhoráčtiny, pretože podaktorým čitateľom bola na prekážku.
    Nové upravené vydanie knihy bude zrozumiteľné pre všetkých slovenských čitateľov od Holíča až po Čiernu nad Tisou.

    Kniha, ktorá tentoraz bude v pevnej väzbe, zachytáva 25 humorných poviedok zo života holíčskych policajtov (vtedy ešte bývalých príslušníkov Verejnej bezpečnosti) z rokov 1976 – 1991.
    Okrem nových poviedok sú ostatné prepracované a doplnené o nové pikantné humorné situácie.
    Autor len poznamenal, že prepracovaním svojho diela, s ktorým predtým nebol vonkoncom spokojný, urobil ho kurevsky dobrým.

    Čitatelia si knihu môžu objednať a zakúpiť v internetovom kníhkupectve Martinus.sk.
    http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Fero-Rajec/
    Ukážka z poviedky Busta z knihy „Vtedy na Záhorí alebo Tá fľaša mení situáciu“ od autora Fera Rajeca (klikni na Celý článok)

    Po príchode nadstrážmajstra Tomčíka z pošty sa Rajský ako nováčik priúčal evidovaniu došlej pošty. Valér medzitým otvoril obálku, spozornel a nahlas čítal:

    - Mestské kultúrne stredisko v Holíči podáva podnet na trestné stíhanie neznámeho páchateľa, ktorý v noci zo dňa 31.12.1975 na 1.1.1976 hrubo poškodil sadrovú bustu súdruha Vladimíra Iľjiča Lenina v priestoroch kultúrneho domu počas konania silvestrovskej zábavy. Sme hlboko pohoršení zneuctením vodcu svetového proletariátu a zakladateľa Komunistickej internacionály. Žiadame Vás o vyšetrenie tohto vandalizmu, - dočítal Valér z listu.
    Fero sa zamyslel a len tak povedal: - Sadrová busta nemusí byť drahá. Prečo nás tým obťažujú?
    Valér prísne pozrel na Fera a povedal: - V tomto prípade vôbec nejde o to, či stojí tristo alebo päťsto korún. Vieš si predstaviť, čo tento list spôsobí? Už za chvíľku, len čo si ho náčelník prečíta, bude musieť informovať okresného náčelníka a jeho zástupcu pre eštébé. Tí budú zase informovať kraj a tí z kraja aj samotné ministerstvo! Fero, toto je mimoriadka!
    Fero zaevidoval list a do kolónky dopísal dátum prijatia 4.1.1976. Valér vzal list a odniesol ho náčelníkovi, ktorého všetci prezývali Starý. Fero si len pomyslel: - Len, aby sa z tej sadrovej hlavy všetci neposrali.
    Starý si prečítal trestné oznámenie a okamžite odišiel na miesto činu. O polhodinu sa vrátil z kulturáku a všetkým na oddelení povedal: - Chlapi, Leninova busta aj s dreveným podstavcom bola počas Silvestra prenesená z vestibulu do zákulisia javiska. Odtiaľ ju neznámy páchateľ zobral a vyhodil von oknom do popolnice. To je vrchol svinstva! – zvýšil hlas a pritvrdil: - Tá busta má nielen odretý nos, ale celá je zasratá blvancami nejakého hoväda! Chlapi, súdruha Lenina by ste ani nespoznali! Taký vulgarizmus nemá obdôb v dejinách svetovej socialistickej sústavy! Okamžite idem volať okresnému, toto je mimoriadka! Valér, zavolaj chlapom, nech do hodiny nastúpia. Všetkým do odvolania ruším voľno! ...

    ... Dnes bude Fero slúžiť s Mišom, tak rozhodol Starý. Vedľa náčelníka sediaci päťdesiatnik major Džubara, drsniak s nepríjemným pohľadom, vstal a tvrdo zahlásil:
    - Súdruhovia, ide o vopred pripravenú provokáciu zo strany oportunistických a protikomunistických elementov. Páchatelia, podľa prevedenia tohto brutálneho činu, sú osobitne školení agenti, ktorí sa nezastavia pred ničím. Tvária sa naivne, ba až hlúpo, ale v skutočnosti sú nebezpečne rafinovaní. Daj Lenin šťastia, aby sme ich čoskoro vypátrali a zneškodnili! Súdruhovia, do práce!

    Mišo si po rozchode pripravil fotoaparát a vybral zo skrine koženú kabelu s kriminalisticko-technickými pomôckami. Spolu s Ferom sa vydali pešo ku kulturáku, ktorý sa nachádzal vari dvesto metrov od oddelenia. Vstupné dvere boli uzamknuté a až po zazvonení im osobne otvoril riaditeľ Sládek, nižší tučko krívajúci na ľavú nohu. Po prejdení do zákulisia im Sládek ukázal podstavec, ktorý sa prakticky ponášal na debnu pre pušky. Na povrchu i po okrajoch bola vrstva prachu a v strede nezaprášená časť, ktorú zanechala Leninova busta. Takto si to Fero zapísal do poznámok. Vľavo od podstavca na podlahe sa nachádzala žinenka, ktorú tu zanechali žiaci základnej školy po vystúpení s vianočným programom. Za žinenkou sa nachádzali rôzne rekvizity, ale Fera upútali ružové ženské spodné nohavičky pohodené na zarámovanom červenom plátne s heslom: „Sovietsky zväz, ty náš verný veľký brat, len s tebou sa môžeme dobre mať!“
    - Mišo, pozri, čo som našiel! – zvolal Fero, ukazujúc na spodné nohavičky.
    Mišo ich ako znalec preskúmal a povedal: - Pozri, tu je žinenka, tam sú nohavičky a tu hľa je sadrový úlomok, hneď vedľa podstavca! A pozri sem, tu leží gombík, kúsok od žinenky!
    Mišo ho zdvihol od okraja žinenky, obzrel si ho a zvolal: - To je hasičský gombík! ...


    ( Celý článok! | Autor: admin | Počet komentárov: 2 | Chcem sa pridať do diskusie k článku | Informačný e-mailVytlačiť )