Vasa IP adresa : [54.198.142.121]
holican holican
Dnes má sviatok Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra Matúš a pozajtra Móric.
20. 09. 2018   | Reg./Prihl. | POKEC | Hlavná stránka | Listy od čitateľov | Stiahnite si |    
online je 5 čitateľov,
skús POKEC-ať

Naposledy registrovaní čitatelia
  • lajo
  • niktos
  • Xxxxx
  • erika

  • kontaktný e-mail:
    redakcia
    webmaster
    administrator
    xerro
    lucky

    Celkom8792120
    September12503
    Dnes371

        Boli zobrazené 12 (z 102 nájdených) článkov.    

    |0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|

    "Land of the Free" alebo odvážte sa nepokosiť si trávnik
    (prevzaté, Informácie, 23.08.2005)
    Každý, kto pozerá alebo počúva americké televízie alebo rádiá vie, že donekonečna omieľajú aká je to krajina slobodná a koľko slobody si jej občania užívajú v porovnaní s ostatnými krajinami.
    Každý, kto tu dlhšiu dobu žije už zrejme zistil, že okrem nezmyselných slobôd (pálenie vlajky, voľný predaj zbraní, absencia občianskych preukazov), je tu život oveľa prísnejšie riadený než sme zo Slovenska zvyknutí.
    Tu je názorný príklad toho, do akej miery ste ako vlastník/prenajímateľ domu obmedzený v tom, čo robíte na svojom pozemku.
    Napríklad ... (ne)kosenie trávnika.
    Momentálne bývam v Stony Brooku, dedine (podľa našich štandardov) na severnom brehu Long Islandu v štáte New York.
    Zoskupenie takýchto dedín tvorí mesto, alebo town(ship), v mojom prípade Brookhaven.
    A každé takéto mesto má vlastné zákony, upravujúce život v rámci jeho hraníc.
    Ale o tom trochu neskôr.
    Najskôr príbeh.
    The Roadhouse
    Spolu s troma ďaľšími kolegami zo školy si prenajímame dom.
    Na katedre sa mu prezýva "Roadhouse" (podľa Stony Brook Road) a už vyše 10 rokov si ho prenajímajú len geológovia.
    Pre každého z nás je to dočasné bývanie a tak nie je naším prvoradým cieľom dom a jeho okolie zveľadovať.
    Skrátka robíme toho len toľko, aby bola vlastníčka doma (landlady) spokojná.
    Jednou z povinností je kosenie trávnika okolo domu.
    Nikto z nás sa do toho pochopiteľne netlačí a navyše nemáme kosačku.
    Nájomná zmluva hovorí, že sme zodpovední za kosenie trávnika, ale nešpecifikuje, kto má poskytnúť kosačku.
    My ju kupovať nechceme, veď by nám bola na nič okrem tých dvoch kosení ročne.
    A tak si ju požičiavame - dva krát ročne pokosíme a máme pokoj.

    Home of the Brave (Krajina statočných)
    Dnes ráno sme našli v schránke anonymný odkaz: "Čo takto pokosiť tú trávu. Vyzerá to u vás otrasne!!!".
    Jedému z našich susedov, žijúcich si svoj americký sen s domom, prácou od deviatej do piatej, dvoma autami a pokoseným trávnikom došla trpezlivosť a nazbieral odvahu na anonymný list, ktorý potom v noci hodil do schránky.
    Od malička ma učili, že anonymné listy sa nemajú brať vážne, kedže ich pisateľ/ka nemá odvahu sa postaviť za vlastný názor.
    Tento je však trochu iný - je to arogantná pripomienka, že to ako vyzerá náš dom nie je v súlade s pisateľovými predstavami, respektíve so zaužívanými konvenciami.
    Dobre som sa zabavil a rozmýšľal ako zareagovať.
    Problém je, že už sme boli na tento alebo na ďaľší víkend rozhodnutí ten trávnik naozaj pokosiť - teraz to však bude vyzerať, ako keby sme sa zľakli a rýchlo jednáme nápravu.

    "Se mnou přijede zákon"
    Ja osobne by som najradšej nechal ten trávnik nepokosený celý rok.
    Ako odplatu za ten list - zo škodoradosti.
    Nech toho/tú dotyčného/čnú trafí šľak za to, že sa nám takto drzo a zbabelo mieša do života.
    A navyše, mne sa to takto páči ... je to prírodne prirodzené (prirodzene prírodné), dom doslova utopený v zeleni.
    Dalo by sa dokonca povedať, že som nepriateľ pestovaných trávnkov.
    Je to zbytočná strata vody a zbytočné hnojenie/pesticídy.
    Ale som v Amerike a tu sa súdi každý s každým ako by nebolo zajtrajška a tak som išiel konzultovať mieste zákony. Konkrétne "Code of the Town of Brookhaven, New York".

    Celých 12 palcov
    Zákon 82 hovorí jasne: "Všetky trávniky, spoločné priestory a rekreačné miesta majú byť udržiavané v čistote a peknote :-) a tráva má byť pravidelne strihávaná tak, aby nebola dlhšia ako 12 palcov (30 cm)".
    A dodatok?
    Za nedodržanie pokuta 100 USD.
    Sto dolcov nie je až tak strašne veľa, aj keď rozhodne by sa dali minúť iným spôsobom.
    Oveľa horšia je hrozba súdu.
    Ak by napríklad naši susedia nepredali dom za dostatočne vysokú cenu, mohli by nás dať na súd, kvôli tomu, že naša nepokosená tráva znížila hodnotu ich domu.
    Znie to absurdne, ale na súde by to obstálo, pretože zákon hovorí, že tráva má byť pokosená.
    A "škaredý" susediaci dom/pozemok by cenu ich domu asi naozaj znížil (taká je bežná realitná prax).
    Malicherné?
    Možno.
    Ale reálne.
    Súdiť sa s nami dúfam nebudú, ale ten trávnik predsa len cez víkend pokosíme, aby sme sa vyhli problémom.
    Predsa len je našim prvoradým poslaním študovať a nie sa handrkovať so zamindrákovanými susedmi.

    Absurdistan
    Keď už som mal otvorený ten zákonník, pohľadal som v ňom aj iné perly.
    Toto všetko nemôžete mať na vlastnom pozemku: rozbité okná, olúpanú (ošarpanú) farbu na dome, porozbíjané a obité obrubníky, diery v príjazdovej ceste, chýbajúce rýny, diery v streche, nevzhľadne vyzerajúce a príliš rozrastené kríky a stromy, vyschnuté kríky a stromy, rozbité a zchátrané auto atď atď.
    Absurdné?
    Možno.
    Ale reálne.
    Mesto Holíč chce kúpiť kaštieľ naspäť, alebo časy sa menia a ľudia sa menia s nimi.
    (článok od čitateľa, Informácie, 12.08.2005)
    „Mesto Holíč chce kúpiť zničený kaštieľ, ktorý pred desaťročím predalo súkromnej firme.
    Súkromná firma však zlyhala a kaštieľ chátra ďalej.“
    Pokračujem slovami dnešného viceprimátora mesta: „Dnes máme zahraničného investora, ktorý chce kaštieľ prebudovať na .... atď“.
    Asi tak začína článok v Pravde z 5. augusta 2005.

    Zalistoval som v pamäti a archíve.
    V Pravde z 27. júla 1996 je článok venovaný problematike kaštieľa v Holíči na celej veľkej strane „Hradní páni sa vracajú“, v ktorom autor cituje vyhlásenia vtedajšieho zástupcu primátora Ing. Vladimíra Horáka (súčasného primátora) a tam čítam veľkolepé vety o tom, že zachrániť znamená predať, že len nový, solventný majiteľ môže ukázať cestu z bludiska a podobné vízie aj s popísaným riešením.
    Opakujem, písal sa rok 1996 a článok je zakončený slávnostnou vetou Ing. Horáka: „ podľa plánov by mal byť celý objekt aj s okolím a parkom zrekonštruovaný do desiatich rokov.

    O dva roky neskôr , v roku 1998 je v júlovom mesačníku miestnych novín „Holíčan“ na titulnej strane uverejnený rozhovor s Mgr. Vladimírom Petrovičom, predsedom predstavenstva WYWAR INVEST a.s. (dnes viceprimátor Holíča).
    Tu sa zas dozvedáme, že akciová spoločnosť WYWYR INVEST vznikla za jediným účelom a to úspešne zrekonštruovať celý komplex kaštieľa a zapojiť ho do plnohodnotného života mesta... atď, atď.

    Pokladám si za povinnosť pripomenúť čitateľom, že vtedajší predseda predstavenstva WYWAR INVESTU (p.Petrovič) v tých rokoch vyvinul nemalé úsilie aby sa kaštieľ predal a tiež, že za sprostredkovanie predaja zinkasoval celkom slušnú províziu od mesta na základe riadnej zmluvy z 23. 10. 1995.
    No a ten istý človek, vtedy predseda predstavenstva WYWYR INVEST a.s. a dnes zástupca primátora v Holíči, nám v Pravde z 5. 8. 2005 opäť popisuje svetlé zajtrajšky kaštieľa.
    Je k tomu potrebné len celkom málo.
    Mesto musí kaštieľ kúpiť naspäť od terajšieho majiteľa, ktorý si zaň pýta 40 miliónov.
    Aj keď zástupca primátora (ten terajší, to len aby sa neplietlo) tvrdí, že konečná cena bude výrazne nižšia, určite bude v tomto obchode mesto ťahať za kratší koniec.
    Kaštieľ sa vtedy predal na dvakrát, dokopy za zhruba 18 miliónov korún.
    Súdnemu čitateľovi sa natíska otázka: Nebude za tým ďalšia provízia za sprostredkovanie predaja?
    Alebo ďalšia otázka.
    Naozaj sa ľudia menia s časom?
    Možno čas odpovie.

    Z. Čambal
    Aké majetky majú poslanci NR SR.
    (prevzaté, Informácie, 10.08.2005)

    (prevzaté z TH Extra Záhorie č. 31 (8 – 14 augusta)

    ...Vladimír Horák, SDKÚ, Holíč

    Príjem 618 000 i plat primátora Holíča.
    Vlastní záhradu a byt.
    Z nehnuteľného majetku je to automobil SUPERB 1,9 TDI na leasing, zariadenie bytu a hotovosť na účtoch....

    Boli sme na vydarenej akcii.
    (k2n, Informácie, 20.07.2005)
    Už tradičné zapálenie vatry zvrchovanosti zorganizovala v sobotu 16. 7. 2005 na veternom mlyne Mestská organizácia HZDS v spolupráci so svojim Okresným predsedníctvom.
    Akcia sa konala z príležitosti 13. výročia prijatia deklarácie o zvrchovanosti SR za účasti poslanca SNR a kandidáta na župana nášho kraja Ing. Tibora Mikuša.
    Nechýbali poslanci VÚC TTSK Milan Domanský a Zdenko Čambal, primátor susednej Skalice Ing. Stanislav Chovanec, z Gbelov prišiel primátor Ing. Jozef Hazlinger a z Radimova starosta Štefan Dulík.
    Z ďalších hostí spomenieme aspoň predsedu OV KSS p. Fagana, predsedníčku Okresnej rady SMER JUDr. Kučerovú, predsedu Okresnej jednoty dôchodcov p. Olejníka, riaditeľku gymnázia v Skalici RNDr. Stúpalovú a riaditeľa SPTŠ v Holíči Ing. Kubíčka.
    Vydarenej akcii, ktorá sa vôbec neniesla v duchu nejakých straníckych rečí, predchádzalo športové popoľudnie pre deti, po ktorom si víťazní súťažiaci odniesli medaile a všetci dostali balíček sladkostí a špekáčky na opekanie.
    Dobrú náladu navodila živá hudba, kopec sprievodných akcíí a pekné počasie.
    No chybu krásy sme napriek tomu postrehli.
    Mohli sme sa obzerať do omrzenia, ale čelných (a ani ostatných) predstaviteľov nášho mesta sme nevideli.
    Zrejme si nikto z nich nevšimol pozývajúce plagáty, nikto z nich nepozerá aspoň dva týždne miestnu televíziu, kde pozvánka stále bežala a ani si nikto nevšimol pozvánky visiace vo všetkých vchodoch našich bytoviek.
    V konečnom dôsledku tam nik z nich až tak nechýbal....
    List čitateľa: 2005-07-01 (03:18:57)
    (článok od čitateľa, Informácie, 06.07.2005)
    Muzikál v Hložanoch
    Muzikál Ako to (ne)bolo NA HOLÍČSKOM ZÁMKU v Hložanoch
    Zájazd na "Dolnú zem", ako nazývajú miestni Slováci oblasť "Báčka" západne od Nového Sadu, bol pre každého z nás veľmi poučný.
    Tamojší rodáci nás privítali a po celý čas sa o nás starali s nevídanou srdečnosťou.
    Bývali sme v rodinách vo dvoch mestách: v Hložanoch a v Báčskom Petrovci.
    Naše deti boli senzačné nielen vo vystúpeniach muzikálu, ale počas celého pobytu!
    Bývali a časti dní trávili v pre nich dovtedy cudzích rodinách a predsa, odhliadnuc od drobných cestovných nevoľností u niektorých citlivších účastníkov, nemal nikto z nás žiaden vážnejší zdravotný problém.
    Najťažšie chvíle nastali pred návratom.
    Lúčenie bolo veľmi dojemné, plné emócií, slzy dojatia neobišli nikoho, nikomu z nás sa odtiaľ akosi ešte nechcelo, ešte nie, cítili sme sa tam ako doma, ... v autobuse bola dlho smutná, rozlúčková nálada, všetci plní pozitívnych dojmov, veľmi šťastní z toho, čo sme práve prežili a precítili.
    Teraz už vieme!
    Už vieme, čo je Vojvodina.
    Nič iné si odteraz neželáme, len aby sa aj oni čo najskôr stali súčasťou Európskej Únie, aby sa čím skôr zrušili vízové a ekonomické bariéry, ktoré nás stále ešte oddeľujú, medziľudské totiž žiadne neexistujú!
    Získali sme skúsenosti a poznatky, ktoré by sme inak asi nikdy mali.
    Nikto z tamojších obyvateľov, podobne ako nikto z nás, nepochopí dôvody bombového zničenia mostu a rozhlasu v Novom Sade ani nikde inde na Balkáne.
    Genocída kosovských albáncov bol novodobý goebbelsovský humbug, propagandistický trik, pripravujúci svet na väčší úder: útok na islám.
    Dosť však tohto, pravda si raz cestu na svetlo určite nájde.
    Ďakujeme vám, milí rodáci z Dolnej Zeme, za vrelé, srdečné prijatie.
    Veríme, že sa budeme stretávať oveľa častejšie ako doteraz a že naše priateľstvo budeme môcť naďalej zveľaďovať a utužovať!
    Nuž a napokon: pevne veríme, že sa čo najskôr stretneme v našom spoločnom bezbariérovom európskom dome!
    S úctou
    Dr.Nagy.
    Mestské kúpalisko otvorené.
    (steve, Informácie, 26.06.2005)
    V sobotu 25.6. sa otovorili brány mestského kúpaliska v Holíči.
    Otvorenie a sprevádzkovanie kúpaliska v Holíči, je dôkazom toho, že z Holíča celkom nevymizol zdravý rozum a neprešla alternatíva s vozením naších detí po okolitých kúpaliskách.
    Dúfam, že počasie bude priaznivo naklonené a kúpalisková sezóna bude priaznivá.
    Za uváženie stojí zaviesť zlacnený "pracujúci" vstup po 16,00 hod., ktorý priblíži kúpalisko širokým masám tak ako v minulých sezónach.
    Veď o to, aby kúpalisko slúžilo všetkým, by malo prevádzkovateľovi kúpaliska (v tejto sezóne mestu Holíč) ísť najviac.
    V mene občanov Holíča ďakujeme.
    VTEDY NA ZÁHORÍ, alebo TÁ FĽAŠA MENÍ SITUÁCIU.
    (k2n, Informácie, 29.05.2005)

    Vtipnú knihu pod takýmto názvom pokrstil v stredu 25 mája 2005 Fero Rajec
    , rodák z Bratislavy, žijúci už 30 rokov v Holíči.

    Príbehmi z policajného prostredia hlavne z Holíča určite urobil veľa ľuďom radosť, no hlavne napísaním tohto diela dokázal urobiť pre naše mesto oveľa viac ako tí, ktorí iba rozprávajú, kritizujú a hlavne zavádzajú.

    Fero nekecal, ale písal.
    Po prečítaní tejto knižky mi dáte za pravdu, že písal dobre.

    Gratulujeme!

    Béreš odchádza z ANO
    (zdroj www.pravda.sk)

    (prevzaté, Informácie, 26.01.2005)
    Poslanec Viktor Béreš odchádza z ANO, tvrdí, že s Pavlom Ruskom sa už nedá spolupracovať.
    Mesto Holíč je na kolenách, exekútor mu zablokoval účty
    (prevzaté, Informácie, 15.10.2004)
    V Poprade primátor vie, čo sa patrí. Nešlo by to tak aj v Holíči?
    (prevzaté, Informácie, 14.10.2004)
    Petícia za zachovanie letiska v Holíči
    (článok od čitateľa, Informácie, 30.07.2004)
    List čitateľa: 2004-06-11 (08:31:26)-žiadosť o uverejnenie (opis z tlače)
    (článok od čitateľa, Informácie, 11.06.2004)
    JEDINÝ ZÁHORÁK NA KANDIDÁTKACH DO EÚRÓPSKEHO PARLAMENTU

    |0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|