Vasa IP adresa : [54.92.163.188]
holican holican
Dnes má sviatok Drahomír, zajtra Bohuslav a pozajtra Kamila.
16. 07. 2018   | Reg./Prihl. | POKEC | Hlavná stránka | Listy od čitateľov | Stiahnite si |    
online je 16 čitateľov,
skús POKEC-ať

Naposledy registrovaní čitatelia
  • Jožko M.
  • maurisiofd
  • nezávislý
  • Holicanka.

  • kontaktný e-mail:
    redakcia
    webmaster
    administrator
    xerro
    lucky

    Celkom8671303
    Júl29769
    Dnes594

        Boli zobrazené 15 (z 102 nájdených) článkov.    

    |0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|

    .... no nekúp to!
    (článok od čitateľa, Informácie, 21.08.2012)
    Holíčske kúpalisko je vraj predané, resp. je rozhodnuté o víťazovi súťaže.
    Areál kúpaliska o výmere cca 1,3 hektára a k tomu za krátky čas totálne zdemolované všetko, čo sa za čas nepoužívania kúpaliska zdemolovať dalo a predsa sa našiel „kupec“ za cenu min. 133 tis. €.

    Čo je za týmto obchodom, ukáže čas.
    Nám, obyčajným smrteľníkom, zostáva len možnosť žasnúť a vyhľadať kupko v Hodoníne.

    autor: Filip M.
    Na zamyslenie
    (k2n, Informácie, 13.03.2012)
    Demokratické voľby
    (prevzaté, Informácie, 03.03.2012)
    Janko Jesenský, 17.07.1929

    V tých voľbách demokratických je predsa čosi novô,
    a to je, že hlas národ má a vyvolený slovo.
    Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zas sľuby,
    po daždi rastu rýdziky, po voľbách - prázdne huby.

    Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú,
    po voľbách strana milovaná ho odloží - na stranu.
    A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom:
    voličia prídu ku urnám a vyvolení - k hrncom.
    Zamlčané fakty o Islande
    (prevzaté, Informácie, 01.03.2012)
    V roku 2008 bola znárodnená najväčšia banka. Mena sa zrútila, trh pozastavil svoju činnosť. Štát skrachoval.
    V roku 2009 nastúpili obrovské protesty pred parlamentom, ľudia donútili vládu k rezignácii.
    Politici hovoria o splatení dlhu voči Británii a Holandsku a to vo výške 3.500 miliónov eur, čo je čiastka, ktorú ma štát zaplatiť v nasledujúcich 15 rokoch s 5,5% úrokom.

    V roku 2010 vychádzajú opäť ľudia do ulíc a vybojujú si zákon o obecnom referende.
    V januári 2010 ho prezident odmieta ratifikovať a oznámi, že ho bude konzultovať s EU.

    Ľud ide znova do ulíc.
    V marci sa koná referendum, ktorého výsledok je, že 93% ľudí odmietne zaplatiť dlh voči Británii a Holandsku.

    Vláda je donútená, aby zahájila vyšetrovanie, ktoré má vyriešiť právnu zodpovednosť štátnych predstaviteľov za krízu.
    Príde k zatknutiu niekoľkých vedúcich bankárov a manažérov.
    Interpol vydáva rozkaz a všetci zúčastnení bankári opúšťajú štát.
    Ľud dáva dokopy novú ústavu, ktorá už nie je kópiou dánskej ústavy, ako to bolo doposiaľ.

    Ústavodarné zhromaždenie zložené z ľudí priamo volených občanmi zahájilo svoju činnosť vo februári 2011.

    Ako to bude u nás ?

    Poďme do ulíc . . .
    „Vyliečené“ zdravotníctvo 1
    (steve, Informácie, 04.12.2011)

    No SUPER ! Lekárske odbory dosiahli svoje ale čo pacienti . . ?
    Z memoranda sa akosi vytratil pacient, i keď, vraj, celá táto akcia bola pre "pacientov".
    Lekári aproximujú k tržným platom v netržnom systéme, kde klient-pacient je viac-menej nepotrebný a nepodstatný . . .

    Minulý rok som si dal na súkromnej klinike zoperovať pravé koleno za 600 €, pretože som nechcel riskovať, aby ma v ešte “nevyliečenom“ zdravotníctve minulého roka operovali platovo „nedocenení“ lekári.
    Operácia na súkromnej klinike bola úspešná.
    Tento rok v lete sa mi ozvalo aj to druhé koleno (žeby párový orgán ?) tak som začal uvažovať aj o druhej operácii. Podstúpil som diagnostiku – treba operovať meniskus a ujhľa, cena na súkromnej klinike vyskočila už na 800 €.
    Veľmi ma však „potešilo“, že lekári „vyliečili“ zdravotníctvo a ja sa môžem s kľudom nechať operovať cez systém zdravotného poistenia, t.j. zadarmo. Zdravotné poistenie si platím už cca 22 rokov, teraz je to už cca 1000 € ročne, takže nejaké to koleno mi predsa môžu zoperovať. No nie ?

    O tom, ako sa mi na tejto ceste k zdravému kolenu darí, Vás budem informovať v ďalšom pokračovaní seriálu „Vyliečené“ zdravotníctvo. Verím, že ma zdravotnícky systém nezomelie (začnem u obvodného lekára a uvidíme) . . .
    Eurosen skrachoval (komentár dňa)
    (prevzaté, Informácie, 20.09.2011)
    Záchranárom z radov politikov a bankárov sa podarilo krízu natiahnuť a vykopať jej hlbšie dno.
    autor: Peter Gonda

    S cenovou bublinou na burzách praskla aj tá slovná, v podobe predpovedí o konci finančnej krízy. Záchranárom z radov politikov a centrálnych bankárov sa podarilo krízu natiahnuť, vykopať jej hlbšie dno, pretransformovať ju na dlhovú a preniesť vyššie náklady na obyvateľov do budúcnosti.

    Inflačné riziká sú čoraz reálnejšie a v diaľke sa ako zlovestná hrozba ozývajú slová bývalého šéfa Fedu, Alana Greenspana, že „USA dokážu splatiť akýkoľvek dlh, lebo môžu vytlačiť toľko peňazí, koľko bude treba“. Ostalo tiež podhubie pre opakované krízy v budúcnosti. Regulátori totiž neriešia systémové príčiny ekonomických turbulencií. Plátajú akurát diery. Neúčinné a škodlivé opatrenia

    Podstatou riešení, na ktoré sa počas ostatných troch rokov sústredili vlády, centrálne banky a nadnárodné inštitúcie, bolo jednak dočasné zakrytie, jednak odsunutie problémov na neskôr. Všetko to zachraňovanie finančných inštitúcií z peňazí daňovníkov, fiškálne stimuly a monetárne injekcie, pumpujúce nové, nekryté peniaze do ekonomiky, mali niekoľko vážnych dôsledkov: prehĺbenie morálneho hazardu s motiváciou na finančnú nezodpovednosť, výrazný nárast verejného dlhu a budúce znižovanie kúpnej sily eura i amerického dolára.

    Dnes už trhy nedôverujú politikom a centrálnym bankárom, že dokážu účinne riešiť problémy. Tak aj došlo k nedávnemu pádu cien na akciovom trhu, keď spľasla bublina rastúcich cien akcií, ťahaných očakávaným prílevom peňazí od Fedu. Hráči na finančných trhoch prestávajú dôverovať aj schopnosti včasného splácania dlhopisov zadlžených vlád eurozóny.

    Kde sa vôbec vzal tento druh politík? Krátkodobo zamerané stimuly na dlh sa opierajú o doktrínu Johna Maynarda Keynesa z prvej polovice 20. storočia. Tento britský ekonóm tvrdil, že úlohou štátu je zmierňovať cyklické výkyvy, ktoré vraj spôsobuje nestabilný súkromný sektor. V čase recesie odporúčal nahradiť „spiaci súkromný dopyt ľudí“ deficitnou rozpočtovou politikou, ktorá mala byť doplnená monetárnou expanziou centrálnej banky.

    V mene Keyensa sa od 30. rokov minulého storočia obmedzovala ekonomická sloboda, moc sa koncentrovala do rúk vlády a vznikli viaceré centrálne inštitúcie, ktoré mali regulovať hospodárstvo. Súkromné aktivity začali byť vytláčané tými vládnymi a nastali problémy s infláciou a verejnými dlhmi. Príkladom neúčinnosti keynesiánskych stimulov bolo v poslednom čase najmä Japonsko, ktoré má v súčasnosti najväčší verejný dlh v pomere k HDP na svete (vyše 225 percent).

    Problém týchto centrálne riadených stimulov je, že účinkujú podobne ako droga. Tá dáva závislému falošné signály v podobe pocitu dočasného opojenia. Lenže povzbudivé účinky nemajú reálny základ. Po ich odznení narkomanovi ostane len väčšia závislosť a jeho stav sa ďalej zhorší. Peniaze a centrálne plánovanie

    Veľa sa dnes hovorí o bezuzdných, neregulovaných finančných trhoch. Ale je pravda, že ak centrálne plánovanie v nejakej oblasti naďalej pretrváva, tak práve v tejto. Finančný systém je dnes postavený na centrálnom riadení nekrytých symbolických peňazí bez vnútornej hodnoty. Nie div, že je teda zdrojom finančných bublín a kríz. Súčasná kríza je primárne dôsledkom centrálneho zdeformovania peňazí. Dnešné menové a bankové systémy nekrytých mien v spojení s deficitne financovanými verejnými výdavkami podporujú ilúziu udržateľného života nad pomery.

    Peniaze vznikli spontánne a evolučne. Vyvinuli sa trhovou selekciou medzi ľuďmi ako všeobecný výmenný prostriedok v podobe najobchodovateľnejšej komodity (najmä zlaté a strieborné mince). Tieto platidlá mali svoju vnútornú hodnotu, ktorá vyplývala z toho, že okrem menového účelu sa dali využiť aj inak (napríklad zlato vo výrobe šperkov a neskôr v priemysle). Nikto by dobrovoľne neakceptoval trvalú náhradu zlatých mincí neplnohodnotnými papierovými symbolmi. Panovníci a vlády k tomu donútili občanov pod hrozbou trestov. Vytvorili peňažné administratívne monopoly, postupne obmedzovali zameniteľnosť symbolických papierových peňazí za zlato a prijímali ďalšie kroky k dnešnej podobe peňazí.

    Súčasné menové a bankové usporiadanie je systémovo rizikovejšie než kedykoľvek v minulosti. Symbolické peniaze už od roku 1971 nemajú nijaké krytie zlatom a nútene obiehajú na určitom území ako zákonné platidlá, ktoré monopolne vydávajú a regulujú centrálne banky. Komerčné banky s čiastočným rezervným krytím vkladov ich uschovávajú a ďalej požičiavajú. Hlavnou inštitucionálnou deformáciou sú centrálne banky, ktoré vnášajú na trh falošné signály púšťaním nových peňazí do obehu. Ďalšou je bankovníctvo čiastočných rezerv. To umožňuje bankám poskytovať úvery z vkladov ľudí bez toho, aby mali k dispozícii rezervy, z ktorých by vkladateľov na požiadanie vyplatili. Znásobujú tak množstvo peňazí, ktoré nie sú kryté úsporami, a tým prehlbujú inflačné tlaky, bublinu úverového boomu a následnú recesiu. Čo je problém eura

    Súčasné problémy v eurozóne vyplývajú z toho, že peňažný monopol s nekrytou menou sa presunul na nadnárodnú úroveň. Eurozóna tak predstavuje vyššiu formu centrálneho plánovania v oblasti peňazí. Prvýkrát sa vytvára menová únia rôznych štátov v značne rozdielnych oblastiach s jednou menou a centrálnou bankou, vydávajúcou symbolické a nijakou komoditou nekryté peniaze. Eurozóna motivuje svojich členov na zadlžovanie. Vlády vedia, že sa im oplatí prostredníctvom deficitu a dlhu prenášať financovanie časti svojich výdavkov aj na držiteľov eura mimo hraníc ich krajiny. Ide o efekt čierneho pasažierstva.

    Euro sa opiera nielen o chybnú predstavu o peniazoch, ale aj o nesprávne chápanie európskej integrácie. Spoločný trh si vyžaduje reálnu konkurenciu a neexistenciu prekážok pre slobodnú výmenu. Nie centrálne riadenú harmonizáciu podmienok a spoločnú menu. Je iróniou, že problémy, za ktoré môže centralizácia, chce EÚ riešiť ešte tesnejšou centralizáciou. Problémy s verejným dlhom sa však v eurozóne stávajú zámienkou na presadzovanie fiškálnej a politickej únie.

    Poslanci slovenského parlamentu by mohli dať stop účelovej zmene Lisabonskej zmluvy a odmietnuť zavedenie eurovalu 2. Je to nástroj podpory morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor daňovníkov. Ak dôjde na úrovni EÚ k výraznejším rizikám a ďalším problémom vo vzťahu k slobode a prosperite obyvateľov Slovenska, odmietať by sme nemali ani myšlienku opustenia eurozóny či Európskej únie ako takej. Menová reforma

    Politici a centrálni bankári by mali ukončiť nakupovanie dlhopisov či poskytovanie úverov a iných druhov „pomoci“ zadlženým vládam a ich veriteľom. Následne by postihnuté krajiny mali urýchlene privatizovať svoj majetok a z výnosov predaja financovať dlh. Ak to bude nevyhnutné, dlhy treba reštrukturalizovať znížením nominálnej hodnoty ich dlhopisov a preniesť zodpovednosť za straty na veriteľov.

    Vyrovnané rozpočty s razantnými výdavkovými škrtmi a bez zvýšenia daní by mali byť len predohrou k zásadnej menovej reforme, ktorá by odbúrala systémové nedostatky súčasného usporiadania. Tá by spočívala v opätovnom zavedení komoditného krytia peňazí, v stopercentnom rezervnom krytí vkladov splatných na požiadanie a v odstránení legislatívnych prekážok slobodným rozhodnutiam na trhu s peniazmi.

    Zrušením predpisov o zákonnom platidle by ľudia dostali možnosť slobodne používať akúkoľvek krytú menu či platobný prostriedok. Odstránila by sa funkcia peňažného monopolu centrálnej banky a umožnila slobodná možnosť menovej konkurencie.

    Hayekov odkaz z roku 1976 je stále aktuálny: „Dnes potrebujeme hnutie za slobodné peniaze analogické k hnutiu za slobodu obchodu z 19. storočia, ktoré by demonštrovalo nielen škodlivé dôsledky inflácie, ale aj upozorňovalo na hlbšie dôsledky v podobe stagnácie, ktoré sú vnútorne späté so súčasným menovým usporiadaním.“

    Zdroj: quadrilio.com
    Fero Rajec: The Beat Club
    (admin, Informácie, 23.08.2011)


    Autor Fero Rajec svoje dokumentárne dielo The Beat Club rozdelil na dve časti. V prvej časti nám vyrozpráva o bigbíte za železnou oponou, kde mapuje obľúbené skupiny zo šesťdesiatych a zo začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia v bývalom Československu.
    Popisuje nám ro(c)k po roku, ako ho v tom čase vnímal a prežíval. Oboznamuje nás so začiatkami bigbítu, o legendárnej bratislavskej skupine The Beatmen, o emigrácii jej členov v západnom Nemecku aj s doposiaľ u nás nezverejnenými fotografiami, ale zmieňuje sa aj o ďalších skupinách (Olympic, Prúdy, The Matadors, Flamengo, The Meditating Four, George and Beatovens, The Blue Effect, Collegium Musicum a iných), ktoré sa v našich končinách výraznou mierou pričinili o rozvoj beatovej (rockovej) hudby.
    Vtedy jej šíreniu zo Západu nezabránila ani prísne strážená hranica s ostnatými drôtmi. Aj keď u nás začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia nastala stagnácia rocku, o ktorú sa veľkou mierou pričinila novodobá inkvizícia, rock naďalej prežil.

    V druhej časti nás oboznámi s bigbítom pred železnou oponou, ako sa v tých rokoch vyvíjal vo Veľkej Británii, v USA, ale aj v ostatných krajinách sveta.
    Úmyselne sa nerozpisoval o najväčších rockových legendách (The Beatles, Rolling Stones, Bob Dylan, Jimi Hendrix, Led Zeppelin, Deep Purple, Pink Floyd, Jethro Tull a iných), pretože sa o nich už toho veľmi veľa popísalo. Skôr sa zameral na skupiny, ktoré boli v ich tieni, na ich tvorbu, na ktorú si dnes už len málokto spomenie a porozpráva nám aj o legendárnom festivale Woodstock, ktorý sa konal v auguste 1969.

    Azda sa knihou The Beat Club aspoň na chvíľu vrátite do tých starých dobrých bigbítových časov, ktoré sú nenávratne preč. Autor Fero Rajec, hoci nie je hudobník ani hudobný kritik, je ako tisíce iných – len bežný fanúšik rockovej hudby.
    Knihu o bigbíte sa rozhodol napísať len preto, že ho k tomu vyzvali priatelia.
    Ale, ako tvrdí, ľahšie sa o ňom rozpráva, ešte ťažšie sa o ňom píše.
    Mestská hromadná doprava v Holíči
    (Britva, Informácie, 29.06.2011)
    Mesto Holíč s 11 tisíc obyvateľmi patrí azda k tým posledným na Slovensku, ktoré nemá mestskú hromadnú dopravu.
    Ak si pozrieme mapu mesta, zistíme, že mestská aglomerácia je vcelku rozťahaná.
    Nie všetci môžu využívať na prepravu po meste autá a vzdialenosti medzi jednotlivými mestskými časťami sú dosť značné.
    Napríklad: od starobinca na Kopčanskú ulicu je to cca 4 km, od zdravotného strediska k Eismannu je to viac ako 3 km, aj z ul. Hollého k zdravotnému stredisku. Z ul. Pod sýpkou je k Lidlu 2,5 km, z ul. Sibírskej k ul. Sv. Jána viac ako 3 km, zo železničnej stanice do centra mesta asi 2,5 km, atď.
    Možno by stačil jeden mini autobus.
    V rannej špičke by ho mohli využívať deti na cestu do škôl, pracujúci do zamestnania, ale uľahčil by aj cestu matkám s deťmi i starším občanom k návšteve lekára.

    Len ma tak napadlo, že by mohol premávať na okružnej trase: Hollého ul. – ul. Rapanta – Hodonínska – Školská – Bernolákova – Bratislavská – Kollárova – sídl. SNP – Hviezdoslavova – Moyzesova – Kátovská – Kukučínova a opäť by sa vrátil na Hollého ulicu.

    Čo keby niekto z mestského vedenia nad tým podumal?
    Poníky? Dobrý nápad!
    (k2n, Informácie, 06.05.2011)
    Architektonické doplnky v meste.
    (k2n, Informácie, 07.04.2011)
    Holíč má pekné okolie,
    (Britva, Informácie, 01.02.2011)
    ale nie zo všetkých strán ho môžeme vidieť.
    Kedysi bol pekný výhľad od veterného mlyna.
    Za tie roky, čo vyrástol v jeho okolí les, prekryl veterný mlyn a zamedzil výhľadu po okolí.
    V súčasnej dobe môžeme od nášho povjetrňáka pozerať len smerom na Skalicu.
    Azda by sa to dalo napraviť výstavbou turistickej rozhľadne.
    Peknú a jednoduchú si postavili za riekou Moravou v neďalekých Veľkých Pavloviciach, ktorá stále viac priťahuje turistov, ktorí sa radi občerstvia v blízkom vkusnom pohostinstve.
    Čo keby sa aj naše mesto inšpirovalo V. Pavlovicami?
    Komunálne voľby 2010 – finále už 27. 11. 2010.
    (k2n, Informácie, 22.11.2010)
    27. 11. 2010 si zvolíme primátora a našich poslancov.

    Už ste rozhodnutí?

    Voličom želáme triezve a racionálne rozhodnutie.
    Čím viac voličov príde k urnám, tým bude naše rozhodnutie viac vyjadrovať našu vôľu.

    Želáme všetkým voličom pevnú ruku!
    Poďakovanie
    (k2n, Informácie, 16.06.2010)
    Ďakujem všetkým, ktorí mi v piatok 4. júna pomohli pokrstiť a uviesť do života moju najnovšiu knihu „Trus na truc“.
    Veľmi si vážim podpory a milých slov, ktoré odzneli na moju adresu a budú pre mňa inšpiráciou a motiváciou pre ďalšie tvorivé nápady.

    Ešte raz srdečne ďakujem.

    Fero Rajec
    Veterný park.
    (k2n, Informácie, 03.04.2010)
    Skoro po piatich rokoch nám v Holíči ožíva myšlienka výstavby veterného parku.
    Občania majú možnosť nahliadnuť do materiálov, vyjadriť sa k návrhu výstavby a o návrhu bude aj verejné prerokovanie.
    Tak hovorí oznam Mestského úradu.

    V roku 2006 som mal možnosť navštíviť veterný park v rakúskom Brucku. Odchádzal som odtiaľ so zmiešanými pocitmi. Hodnotenie vplyvu takého diela na životné prostredie, efektívnosť a pod. ponechám na odborníkov.
    Mňa (a nie iba mňa) najviac prekvapila tichosť prevádzky 150 m vysokých monštier. Ďalším prekvapením bolo, že aj pozemná i vzdušná fauna nemala v okolí žiadne problémy a pod i nad vrtulami fungoval život úplne normálne.
    Zvieratká prišli na fakt, že vrtule nehryzú a prestali si ich všímať. Horší pocit vo mne zanechala zmenená krajinná scenéria. Od našich hraníc až po Bruck boli krútiace sa monštrá úplne všade.
    Rakúšanom možno takýto pohľad nevadí. Možno im výhody veterných elektrární stoja za zdevastovanú krajinnú scenériu. Životnosť veternej elektrárne je asi 25 rokov. Znamená to, že sa na takú scenériu niektorí z nás budeme pozerať už celý zostávajúci život.

    Týmto príspevkom nechcem nikoho ovplyvňovať. Veľa ľudí bude za veterný park, veľa bude proti. A ja som len vyjadril svoj názor.
    Dobrý deň,
    (článok od čitateľa, Informácie, 11.03.2010)
    Som zdravotná sestra, pracujem v Skalickej nemocnici a chcela by som, aby Vaši čitatelia nahliadli trochu do demokratického zdravotníctva z pohľadu nás zdravotníkov.
    Zo zákona je každá zdravotná sestra povinná byť zaregistrovaná ale už nemusí byť členkou žiadnej inej organizácie.
    Na Slovensku však existuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek a veľký počet sestier je dobrovoľne člen tejto organizácie.
    Ja osobne som bola v komore 8 rokov, ale keďže poplatky za členstvo stúpali neúmerne môjmu platu a nemala som pocit, že ide o združenie, ktoré je tu pre sestry, vystúpila som odtiaľ.
    Zo zákona je každá sestra povinná platiť do centrálneho registra preregistračný poplatok (50 Sk)...pre členky komory je tento poplatok stále takýto, pre nečlenky sa tento poplatok zdvihol na 5 €. Nemyslím si, že je to demokratické ale je to tak.

    Zo zákona je každá sestra povinná sa sústavne vzdelávať, zbierať takzvané kredity a raz za 5 rokov sa tieto kredity majú spočítať a to má rozhodnúť, o jej ďalšej spôsobilosti vykonávať prácu sestry.
    Kredity zbieram, mám ich viac ako je potrebné, ale je demokratické, aby ja, ako obyčajná sestra \"nečlenka komory sestier\" som musela zaplatiť za sčítanie týchto kreditov 100 €, zatiaľ čo členovia komory iba 10 € ???

    Zdá sa Vám normálne, že si každá sestra osobne musí v čase svojho voľna alebo na úkor dovolenky tieto kredity odniesť na príslušné miesto (VÚC), o ktorom sa rozhodlo na jednom z posledných snemov komory?
    Tam jej budú \"láskavo spočítané\" a po zaplatení určeného poplatku bude spôsobilá k ďalšiemu výkonu svojho povolania...
    Na slovensku je nedostatok sestier, pomaly už nebude mať kto v nemocniciach pracovať a preto sa pýtam!!!
    Chce naše zdravotníctvo prísť o ďalšie zdravotné sestry iba kvôli takémuto demokratickému rozhodnutiu?
    Kto sa bude starať o Vaše deti, vašich rodičov, vás...keď kopa schopných sestier je už tak znechutená takýmito nezmyselnými nariadeniami a kopa sestier rozmýšľa o tom, že rady sestier opustí, pretože toto už vážne nemá s demokraciou nič spoločné....
    Je to prahsprosté zneužívanie financíí zamestnanocov nemocníc, čistá buzerácia a nútenie organizovať sa v združeniach, ktoré nie sú ničím prínosné!!!

    Takže to je môj pohľad na slovenské zdravotníctvo!

    sestra zo Skalice

    P.S: Ak by bolo možné tento môj príspevok uverejniť, bola by som Vám veľmi vďačná....ak nie, som vďačná aj tak....aspoň som sa pri písaní trochu ukľudnila

    |0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|


    Holíčske noviny, verejné fórum