Vasa IP adresa : [54.235.48.106]
holican
Dnes má sviatok Irma, zajtra Leopold a pozajtra Agnesa.
14. 11. 2018   | Reg./Prihl. | POKEC | Hlavná stránka | Listy od čitateľov | Stiahnite si |    
online je 7 čitateľov,
skús POKEC-ať

Naposledy registrovaní čitatelia
  • lajo
  • niktos
  • Xxxxx
  • erika

  • kontaktný e-mail:
    redakcia
    webmaster
    administrator
    xerro
    lucky

    Celkom8810520
    November4052
    Dnes88

    Listy od čitateľov

    Meno : E-mail: www:
    Nadpis:
    Text listu od čitateľa :
    code
    Opis kod:
       

    Na www.holican.com je 161 listov od čitateľov.

    prenájom bytu
    List čitateľa: 2014-10-22 (16:39:13)

    Prenajmeme 1-izbový byt na ulici M.Nešpora,čiastočne zariadený,nájomné aj s energiami 230 eu.Hľadáme seriozneho nájomcu.Kontakt.0911/240481

    ( Autor: H.Ćermáková | Email: hanah00@azet.sk | WWW: neurčené )
    Nepovolené skládky
    List čitateľa: 2014-10-07 (16:51:16)

    Doporučil by som mestskej polícii,aby očas zašla aj do okrajových častí mesta.Na mojej poslednej prechádzke som videl pri ceste k "Šibenici" vysypaný odpad /suť/.Ťažko sa hľadajú vinníci,ale možno by MP mohla využiť monitorovací systém posledného domu na "Šibenici,ktorý má kameru a dala by sa využiť.
    Verím,že tieto príspevky niekto číta a využije sa to k zlepšeniu práce MsÚ

    ( Autor: občan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Šetrenie.
    List čitateľa: 2014-09-28 (20:06:42)

    Som za bespečnosť na cestách,ale aby sa umiestňovali dopravné značky aj na "poľných "cestách asi nie je najlepšie.Kto sa chce o tom presvedčiť nech sa ide pozrieť na cestu smer Šibenica - majer.A umiestnenie značky na výjazd zo sadu, už asi netreba komentovať.Čo si potom môžeme myslieť o šetrení?

    ( Autor: občan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Parkovanie pri MS Cabelku na chodniku
    List čitateľa: 2014-09-02 (22:14:09)

    Keby oprávnení boli takí láskaví a robili niečo s parkovaním áut na chodníku pri MŠ Čabelku. Vyzerá to tak,že chodník nie je pre deti,aby sa bezpečne dostali do škôlky,ale je parkoviskom pre autá.Človek iba čaká,kto vášmu dieťaťu treskne dvermi ...netreba tam dať nejaké značenie?

    ( Autor: holicankaaa | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Horúci letný deň a kúpalisko nikde
    List čitateľa: 2014-07-20 (08:59:03)

    Tak ako včera aj dnes bude horúci letný slnečný deň a bohužiaľ kúpalisko v Holíči žiadne. Ja viem, že to nie je novinka, že táto problematika už je stará vec,ale práve v takýchto horúčavách ma to riadne vytáča. Vrchnosť hore hovoria o kyvadlovej doprave a kúpalisku v Hodoníne, kašlem na takú kyvadlovú dopravu, autobus totálne plný, kúpalisko v Hodoníne taktiež preplnené, všade hlava na hlave. Veď Hodonín je dosť veľké mesto a tá kapacita kúpaliska je postačujúca pre ich mesto a okolité dediny a nie aby ešte stačila pre občanov Holíča, Kopčian, Gbiel a podobne. Hovorí sa o kúpalisku na bývalej píle, no dobre ale kedy a či vôbec? Dožijem sa toho ja a moje deti? Včera sme boli na kúpalisku v Dubňanoch, no napíšem jedno, bolo tam parádne, ale kde som sa pozrela tam som videla samých Holíčanov. Však to je hanba že taká malá dedinka na Morave má také perfektné kúpalisko a my holíčania sa musíme chodiť kúpať tam. Prečo musíme jazdiť za kúpaním na Moravu? Na čo tu máme pána primátora a všetkých poslancov, prečo sa tým nezaoberajú? Ako je možné, že tam sa to kúpalisko "uživí" a tu v Holíči by sa "neuživilo". Veď nemá každý k dispozícii auto, aby si tam mohol ísť a sú tu deti školáci, ktorí nemôžu šoférovať. Je to smutné, ale asi pánovi primátorovi to nevadí, že tu kúpalisko nie je, veď on určite chodí na zahraničné dovolenky a tak načo by sa zaoberal chudobou a ich problémami s kúpaliskom.

    ( Autor: holíčanka | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    detské ihriská
    List čitateľa: 2014-05-30 (15:04:59)

    Čo by sa stalo Mestskej polícii, keby sa občas podvečer prišla pozrieť na detské ihrisko, čo tam robia 12 - 15 roční chlapci? Strhávajú hompačky a skáču na pérových lietadlách a motorkách. Malé deti nemajú nárok sa pohrať. Keď ich okríknem dostanem spŕšku nádherných nadávok ako od najhoršieho pijana.

    ( Autor: matka | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    slušnosť nadovšetko
    List čitateľa: 2014-05-30 (14:48:35)

    Dajte toí do televízie,nemyslím Wywar. Napr. JOJ. Nech vysvetlia prečo nebola pozvaná.

    ( Autor: Viera | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Slušnosť nadovšetko
    List čitateľa: 2014-05-29 (20:02:34)

    A Vy to tak necháte ? Veď to je diskriminácia. Váš priateľ.

    ( Autor: Zodpovedný | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Slušnosť nadovšetko
    List čitateľa: 2014-05-27 (23:48:30)

    Na výberové konanie dcéra zaslala všetko, čo bolo žiadané, splnené vysokoškolské vzdelanie požadovaného smeru a všetky ostatné záležitosti.Z nejakého tajného dôvodu dcéra nedostala pozvánku a ani nejaké oznámenie, že nemá čakať , nebude prizvaná na výberové konanie.. Keď už nič inšie tak aspoň oznámenie telefónom poprípade a-mailom, že im nevyhovuje, hoci na miesto sa dostal niekto kto nemá požadované vzdelanie. Tak to ale v Holíči vždy bolo a bude.Na Meste zabudli na slušnosť. Pán primátor by sa mal pozrieť na svojich zamestnancov, aké majú spôsoby.


    ( Autor: Poláková | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Kollárova ulica
    List čitateľa: 2014-02-19 (15:43:04)

    Dnes bola podaná stažnost obyvatelov Kollárovej ulici na zákaz státia bo oboch smeroch cesty.Podpísaná petícia 99%obyvatelov z dovodu diskriminácie návštev rodinných príslušníkov a majitelov dvoch a viac automobilov.

    ( Autor: roman | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Propagácia mesta
    List čitateľa: 2013-11-26 (11:52:34)

    Propagácia mesta.
    Prišla k nám návšteva,ktorej sa páčila \"kuchárka\"-Tereziánske delikatesy.Chceli sme ju,v dobrej viere,známim darovať.V TIK-u nám však povedali,že skončila turistická sezóna a už sa nepredáva.Myslíte si ,že to je správna propagácia mesta?

    ( Autor: Jozef | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Zákaz státia Hodonínska Ulica
    List čitateľa: 2013-11-10 (18:54:51)

    Dobrý deň,
    Dovoľujem si upozorniť na zákaz státia na Hodonínskej ulici smerom na kruhový objazd.
    dnes som dostal pokutu na Hodonínskej ulici za státie v zákaze ktorý tam pribudol pred dvomi týždňami a stojí tam veľa ďalších aut. Určite nebudem jediný, ktorý prispeje do mestskej kasy. Nuž niekto musí zaplatiť kalendáre, ktoré primátor rozdával tesne pred voľbami.

    ( Autor: Marko | Email: jmarko@centrum.sk | WWW: neurčené )
    ZÁVORA - Motocross-Cunín
    List čitateľa: 2013-08-24 (12:41:22)

    Chcel by som upozorniť na závoru na prístupovej ceste k motocrossovej trati pri smetisku, ktorá je umiestnená na štátnej ceste-je neoprávnená . Je vidno ako vedenie mesta Holíč podporuje rozvoj športov tým že dáva závoru na športovisko MX trať , kde si chodí zajazdiť veľa mladých a nádejných motokrosarov . Týmto žiadam o podporu k danej veci , lebo za chvíľu s takýmto prístupom upadne každý šport.

    ( Autor: Marek | Email: marco5121@azet.sk | WWW: neurčené )
    ZÁVORA - Motocross-Cunín
    List čitateľa: 2013-08-24 (12:40:48)

    Chcel by som upozorniť na závoru na prístupovej ceste k motocrossovej trati pri smetisku, ktorá je umiestnená na štátnej ceste-je neoprávnená . Je vidno ako vedenie mesta Holíč podporuje rozvoj športov tým že dáva závoru na športovisko MX trať , kde si chodí zajazdiť veľa mladých a nádejných motokrosarov . Týmto žiadam o podporu k danej veci , lebo za chvíľu s takýmto prístupom upadne každý šport.

    ( Autor: Marek | Email: marco5121@azet.sk | WWW: neurčené )
    Zlodej opäť na scéne - SAFEKO 2
    List čitateľa: 2013-06-25 (23:12:07)

    Dnes som mal čo dočinenia s firmou EKOKONSTRUKCE a na moje obrovské prekvapenie som zistil, že je to len premenované slávne SAFEKO, rovnaký web, kozmetická zmena názvu (https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-vypis?subjektId=isor%3a410375&typ=full&klic=8eabdw) a sídla, no ľudia ostali, koľko nešťastných ľúdí to bude tentokrát? Ja som našťastie zistil o ćo ide skoro, možno niekomu krivdím, ale nenažranci sa podľa mňa nemenia, hlavne, ak sa nesnažia ani len začať od začiatku, rád by som veril, že vám to tentokrát nevíde, ale asi márne.

    ( Autor: Roman | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Hanba mesta na podujatie pre deti.
    List čitateľa: 2013-06-14 (11:03:54)

    Dnes ráno po príchde do školky som bola zhrozená odpoveďou pani učiteľky,lebo som sa pýtala že či pôjdu aj oni ako triede k zámku na deň detí podotýkam už náhradný termín a jej odpoveď mi vyrazila dych , že oni nie lebo vraj od mesta dostali málo balíčkov pre deti tak oni ako malácka trieda nepôjdu no HANBA VELKÁ pre Holíč a jeho vedenie.Som myslela že sa tu v Holíči berú deti jedným metrom ale ako vidím tak nie.

    ( Autor: Silvia | Email: silviac1605@gmail.com | WWW: neurčené )
    Cirkus v meste
    List čitateľa: 2013-04-24 (18:58:39)

    Znovu je u nás v meste cirkus. Aj po mojej snahe, keď som napísala pánovi primátorovi e-mail o násilnostiach páchaných na zvieratách v cirkuse, sa znovu toto svinstvo bude odohrávať v našom Holíči. Zvieratá v cirkuse sú týrané v mene zábavy. Vy si idete so svojimi deťmi do cirkusu a zatvárate oči pred utrpením zvierat. Chcete učiť vaše deti takýmto veciam, aby keď vyrastú boli z nich takí istí zločinci páchajúci zlo na nevinných zvieratách, ktoré sa nedokážu brániť? Je potrebné si uvedomiť , že cirkus nie je prirodzeným prostredím pre zvieratá, a nemali by sme to učiť ani nové generácie. Mali by sme sa spamätať a bojovať proti tomuto zlu!!! Zvieratá nie sú klauni!

    ( Autor: Katarína | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    KAMERY
    List čitateľa: 2012-12-30 (13:55:33)

    Mesto Hodonín má niektoré kamery sprístupnené na vebe,u Vás by to nešlo aspoň námestia.

    ( Autor: Fero | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    mrhanie klenotom
    List čitateľa: 2012-06-22 (21:32:11)

    Dobrý deň,
    po dlhšom čase som sa bola pozrieť na náš unikát a pýchu mesta Holíčsky zámok. Bola som zhrozená, do akého stavu nechal pán primátor a iný kompetentný zájsť stav valov a konieckoncov aj celého zámku. Pamätám si, že zhruba pred siedmimi rokmi tam v poriadku fungoval jazdecký oddiel, valy boli síce zarastené, ale aspoň stály. Malo cenu púšťať sa do ich zjavne neodbornej čistky? Veď takto sem žiadnych turistov neprilákame a za pár rokov bude zo zámku len zrúcanina. Miesto toho, aby mesto pomaly začalo s rekonštrukciou, nechá radšej zámok chátrať. Pokiaľ ide o vložené financie, myslím si, že tie by sa isto vrátili. Časom však náklady na opravu len narastú.
    Na sociálnej sieti www.facebook.com v skupine Slovensko na historických fotografiách, viď web https://www.facebook.com/photo.php?fbid=282805168466717&set=a.282804775133423.68539.107218409358728&type=3&theater, je jasne vidieť, ako z neho čiší krása a impozantnosť a nikomu nebolo treba, aby sa vozil na loďkách vo valoch. Za ďalšie mal zámok nedávno nie moc pozitívnu reklamu v televíznej relácii Vo štvorici po Slovensku. Pritom stačí tak málo. Kedy už sa začne niečo diať?? Dúfam, že čoskoro, nech môžem byť aj naďalej hrdá Holíčanka.
    Ďakujem.

    ( Autor: Martina | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    pokusy
    List čitateľa: 2011-11-23 (14:52:44)

    Dobrý deň,
    mp3-ky skupiny Pokusy boli z webu na žiadosť autora stiahnuté. Ďakujem za pochopenie.

    ( Autor: administrator | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    pokusy
    List čitateľa: 2011-11-02 (10:15:26)

    Zdravím
    Nedají se stáhnout Pokusy z Vaší stránky. Asi technická chyba.

    ( Autor: Miro | Email: msidlo@atlas.cz | WWW: neurčené )
    zámocké koncerty
    List čitateľa: 2011-09-04 (10:45:20)

    Nepochopím načo organizuje mesto akcie o ktoré nemá nikto záujem. Nezabudnem ako boli opovrhované zámocké štvrtky, ale kaplička v zámku bola vždy zaplnená do poslednej stoličky, malo to svoje čaro a koncerty si našli aj vo štvrtok svojich záujemcov aj keď sa tam platilo vstupné.
    Dnes koncerty na zámku zívajú prázdnotou, musí to byť trápne aj pre účinkujúcich. Chyba bude asi niekde inde... PS: to že je vstupné zdarma radšej neuviedli ani na plagáte. Minulý rok uviedli že je vstupné zdarma a na vystúpenie dychovky pýtali 4,-€ , holíčania nezabúdajú ......

    ( Autor: obyčajný občan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Liehovar a priľahlé budovy
    List čitateľa: 2011-01-15 (20:46:37)

    Bývam na sídl. Lúčky a od marca - apríla sledujem ako sa nám pod oblokmi rozmáha nová osada rómskych obyvatelov ktorý sa nasťahovali do priľahlej budovy liehovaru.
    Zaujímalo by ma komu tie budovy vlastne patria a kto platí všetky náklady na ne.
    Rómovia majú vchod okolo popolníc na Lúčkach ale v areáli majú už peknú kopu smetia "aspoň sú uvedomelí že keď neplatia za popolnice tak tam nehádžu smetie" ale kto ich smetie bude pratať a kto to zaplatí to neviem alebo viem? Na hlavnej budove povitĺkali okná a vyhadzujú si veci ktoré spália alebo predajú v zberných surovinách. To čo pália sa nedá dýchať uprostred sídl. sa dymý ako zo starej lokomotývi.

    ( Autor: LÚČKAR | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Lidl
    List čitateľa: 2010-12-04 (17:45:07)

    Tiež by som dala každého na mesiac, nech si to ide skúsiť. A hlavne tých, čo sú schopní nadávať predavačkám do pi... a nebudem menovať tie názvy. V bille stojíte aj desiati v rade a každý drží hubu, v lidli ešte ani nie ste na pokladni a už "zase jedna pokladňa". A lidl je samoobsluha a keby mala predavačka lietať pre každý tovar, na ktorý sa spýtate, tak vážne ide len tá jedna pokladňa. A vete tretí regál vľavo dole snáď rozumí každý. Ale asi nie v Holíči. A pani nnn dole odporúčam, aby aspoň písala popravde. Aj keď on nej sa dá čakať všetko!!! Najprv píše aby sa nekritizovala MsP a potom sama kritizuje. Teraz sa zosypú reakcie, to čakám, ale vážení, skúste sa raz postaviť do stredu obchodu a pozorovať chvíľu ako sa na tom obchode správate!!! Ako ste schopní roztrhať obaly od desiatich prikrývok, ktoré sú navlas rovnaké, len majú inú farbu, hodiť tovar všade, len nie tak kam patrí a najlepšie zmrzlinu do cukríkov alebo jogurt do mrazáku. Myslíte že to má úroveň? Takže zametať aj pred vlastným prahom. Nikdy nič nieje čiernobiele.

    ( Autor: obyčajný človek s chybami | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holíčsky Lidl
    List čitateľa: 2010-12-01 (21:03:22)

    Mal by si to kazdy vyzkusat,moja zena tam robila a nebol to ziadny med!!!!!!!!!!!!!

    ( Autor: Peter | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    A vrah je na slobode a ešte nám šéfuje.
    List čitateľa: 2010-11-14 (23:05:59)

    Pekne ma to vytočilo, keď mi začal šéfovať basman, nie hoci aký, ale taký čo zabil človeka. Prepustený za dobré správanie, no to určite, pekne to jeho rodina podplatila, tak ako toto miesto čo má. Iný na to čakajú roky a on si príde z basy a hneď je zamestnaný a ešte na takom poste.

    ( Autor: lican | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Pýtam sa prečo ?
    List čitateľa: 2010-10-14 (13:15:25)

    Pýtam sa prečo dvojtýždenník HOLÍČAN, vydávaný mestom Holíč a pov.redaktorom L.Novákom,napriek tomu,že je dotovaný z verejných financií,tento takmer vôbec neuverejňuje a nezaoberá sa problémami a názormi radových občanov mesta Holíč bez cenzúry,ale obsahovo viacmenej iba dookola vychvaľuje a odprezentováva samé pozitíva,čo sa hodí istej skupine mestských mocipánov a najmä čo robí dobrú povesť a osobnú reklamu nášmu primátorovi.To v našom meste skutočne niesu žiadne inné problémi,ktoré trápia naších bežných občanov a ktoré by mohli byť uverejnené aj na stránkach Holíčana. Pýtam sa kde a prečo sa vytratila rubrika - Primátor odpovedá na otázky a podnety občanov ??? Ide predsa o verejný záujem - či nie, najmä ak HOLÍČAN je vydávaný za verejne peniaze občanov.Uvítal by som viac rubrík,ako aj objektivity zameranej na názory bežných občanov a nie,aby som čítal iba cenzurované a k vydaniu povolené články jedného mocipána mesta,ktorý si postupne z dvojtýždenníka HOLÍČAN urobil viacmenej súkromný plátok,ktorý vyzdvihuje aktivity,stanoviská,postoje a fotografie primátora,takmer na každej strane, pomocou čoho si takto robí svoju reklamu a vylepšuje osobné image.Už vidím,ako sa opäť nahrnie pred voľbami do domova dôchodcov a klubu dôchodcov. Všade sa tvári akoby všetko bolo dotované priamo z jeho vlastných peňazí, pritom rozdáva a tkzv. pretavuje finan. prostriedky z mesta,z grantov a VÚC, spoločne aj s ďalším karieristom p.Mikušom. Pýtam sa dokedy to ešte bude takto fungovať?
    Ďakujem vopred za názor a odpoveď kompetentných a tiež za názory Vás občanov Holíča.

    ( Autor: re..Shrek | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holíčsky Lídl
    List čitateľa: 2010-09-27 (14:39:19)

    To čo sa tu píše o Lídli je číra pravda. Bývam na Lúčkach a veľakrát som bola svedkom negatívneho sa správania pracovníčiek Lídla. Vtedy, keď nemôžem niečo nájsť ich slušne poprosím, ale odbijú ma ako psa a len skríknu "tam to je" a ja hľadám ďalej.A tá silná moravka pri pokladni to je niečo. Tiež som veľakrát rozmýšľala nad tým, že napíšem ich zamestnávateľovi. Ale zrejme v tom bude aj motivácia od zamestnávateľa,o ktorom sa pekne nevyjadrujú. Pokiaľ nemusím, tak tam nechodím. Som rada, že je nás viac, čím sa potvrdilo ich negatívne správanie voči zákazníkovi.

    ( Autor: nika | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holíčsky Lídl...
    List čitateľa: 2010-09-01 (09:04:11)

    Tak toto je pravda...sama som to zažila,s kamarátkou sme nakupovali a za regálom sme počuli chichot a aký sú jebn...ľudia že čo si myslia,a nech idú do pi...šokovaná a zvedavá som sa išla pozrieť za ten regál a to dve predavačky sa bavili o zákazníkoch.Na plnú hubu ako sa povie!!!Jedna bola tá tučná čo býva v pokladni/veľmi milá k ľuďom/ a rozpráva česky a tá sa chvastala kolegyni ako on je chytrá a že keď príde s veľkou bankovkou tak tým..nič nedá !!!Normálne rozmýšľam,že napíšem ich zamestnávateľovi,lebo to je sila!!! Vzala by som ju na školenie do Lídlu do Rakúska,kde by ju resp.kolegyne naučili aspoň zdraviť!!!!

    ( Autor: jenki | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holíčsky Lidl-katastrofa
    List čitateľa: 2010-08-22 (12:34:43)

    V sobotu navečer keď je veľa ľudí na nákupoch tak V Lidli v Holíči ide jedna kasa...a u ktorej je fronta až do polovice Lidlu...a keď sa ešte ozvete predavačka bude na Vás drzá a kričať...vraj to za tie peniaze nechce nikto robiť...pokiaľ viem tak je kríza...a človek by si mal svojej práce vážiť ale predavačky v lIDLI si myslia,že my(zákazníci) sme tam pre nich a nie ony(predavačky) pre nás...vrchol toho je ako som sa na vlastnú skúsenosť presvedčil/a ,že keď prídete do Lidlu s 500euráčkou a chcete s ňou zaplaťiť tak predavačka Vám nasraným tónom povie,že s takými peniazmi sa do obchodu nechodí a vraj by ma najradšej s tým vyhodila...pokiaľ viem je to supermarket a nie nejaké mini-potravinky kde majú menší obrat a chápem,že by mi tam nemali s čoho vydať...a nakoniec keď zazvoní na kolegyňu tak prebehne ďalšia ktorá Vám tie peniaze tak vytrhne z ruky,že ju skoro roztrhla...tak toto už čo má znamenať...kde je ,,náš zákazník náš pán´´...to v Lidli teda neplatí ani omylom...som za aby minimálne polovicu predavačiek vyhodili a dali tam ľudí ktorý si budú vážiť svoju prácu!!!!!!

    ( Autor: nnn | Email: nn@nn.sk | WWW: neurčené )
    kritizovanie
    List čitateľa: 2010-08-22 (12:22:05)

    Veľa ľudí je moc chytručkých a vie sa len sťažovať...ale na svoje správanie a chovanie sa už nepozrie...ten kto chce kritizovať mestskú políciu nech si najpr ide tú prácu vyskúšať a potom môže hovoriť...vlastná skúsenosť je najlepšia...

    ( Autor: nnn | Email: nn@nn.sk | WWW: neurčené )
    prepadák
    List čitateľa: 2010-08-18 (13:14:12)

    Holíčsky jarmok ,takzvane terezianske dni boli najhoršie, čo sa mohlo mestu Holič stať.Je to čím ďalej tým horšia organizácia,peniaze by sa dali využiť aj lepšie,napr. na nie zalepenie chodníkov,ale na ich riadnu opravu a o takéto typy jarmoku nikto nestojí.Kto je za to zodpovedný môže sa hanbiť.

    ( Autor: duha | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Velký borci
    List čitateľa: 2010-01-20 (00:57:11)

    Kde bývali tie časy kedy si sa mohol po holíči len tak prejsť,teraz sa prechádzaš a neni dňa alebo ulice kedy do teba niekto nejebe,každý tu seká velkého borca,každý do teba jebe,od najebaného puberťáka až po niekho kto is o sebe myslí vela,ked nosí o dve čísal väčšiu bundu a za chrptom ma ďalších 4 rovnakých idiotov...Cítim sa tu jak v getu,zachvíĹU sa tu budeme strieľať...Veď už to to vyzerá jak v getu všetko posprejované a rozmlátené...

    ( Autor: Nikko | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Velký borci
    List čitateľa: 2010-01-20 (00:52:31)

    Kde bývali tie časy kedy si sa mohol po holíči len tak prejsť,teraz sa prechádzaš a neni dňa alebo ulice kedy do teba niekto nejebe,každý tu seká velkého borca,každý do teba jebe,od najebaného puberťáka až po niekho kto is o sebe myslí vela,ked nosí o dve čísal väčšiu bundu a za chrptom ma ďalších 4 rovnakých idiotov...Cítim sa tu jak v getu,zachvíĹU sa tu budeme strieľať...Veď už to to vyzerá jak v getu všetko posprejované a rozmlátené...

    ( Autor: Nikko | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    naša billa a eurá
    List čitateľa: 2009-11-12 (10:06:09)

    Ak majú prístroj na overovanie bankoviek, ktorý má problém s naćítaním dokčenej bankovky a označia ju za "falošnú" je to blbosť.

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    naša billa a eurá
    List čitateľa: 2009-11-09 (12:24:56)

    Ani si sám neuvedomuješ, kam si sa mohol dostať. Obviňuješ Billu, ale predstav si, že by tá bankovka, ktorú musí pokladník kontrolovať bola falošná. Modli sa za to že nebola. Keby bola, uvedomuješ si čo by ťa čakalo, ked si bol upozornený na podozrivu bankovku a ty si s ňou suverenne išiel skušať nakúpiť do iného obchodu?! Ani neskušaj sa domyslieť čo by ťa čakalo! To by si zažil horor, takže na budúce bud opatrný a radšej zajdi do tej banky už len pri podozrení, a to platí pre všetkých, ak sa nechcete dostať do maléru. A podakuj pokladníčke v Bille a bud rád že naozaj nebola falošná. V každom prípade kto je ten čo by si zaslužil si v prvom rade ty!!!

    ( Autor: ivan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    naša billa a eurá
    List čitateľa: 2009-11-09 (10:42:13)

    pozor holíčania na eura,po včerajšej skúsenosti s 10 eurovkou n našej bille by si mal každy holíčan zakupit pristroj na overovania bankoviek ale hlavne nato aby vám prešla len tym prístrojom aj pokial je pravá lebo moja bola prava ale pola onosena a neprešla tym prístrojom tak mi bolo v nedelu večer o šiestej povedane aby som navštívyl banku a požiadal o výmenu.tak pokia máte onosenu alebo dogrčenú bankovku tak do tejto bille nechodte a tak som nakoniec nakupil za tú istu bankovku v načom lídle a tak pozreli vodoznak a ochranný prúžik a toto by malo stačit a stačilo.takže pred nákupom n našej bille si vyžehlite a skontrolujte všetky eurá.

    ( Autor: ja | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    voľby
    List čitateľa: 2009-10-28 (09:55:04)

    Je to veľa nervozity z tých voleb. Kľud, bony budou

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    psičkari
    List čitateľa: 2009-03-02 (14:05:08)

    kto sa prejde po sidlisku Snp od materskej školky smerom k jednote a novinovemu stanku naskytne sa mu strašny pohťad na travniky. Roztopenie snehu odkrylo na každom travniku hnojisko. Je to otrasne a ako sa otepluje tak to zapacha. Nevludny kopček vedla kopčeka. Otepluje sa nam deti začnu behať viac po vonku ale kde? Ked na travnikoch su same psie HOVNA!

    ( Autor: eva | Email: evik68@azet.sk | WWW: neurčené )
    dobrovolny hasici
    List čitateľa: 2008-09-17 (10:57:33)

    kakadu: o co Ti ide?

    ( Autor: inferno | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Dobrovolny hasiči
    List čitateľa: 2008-09-16 (19:00:52)

    Aký máte názo na Dobrovolný hasičský zbor v Holíči

    ( Autor: Kakadu | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Bar Vanessa
    List čitateľa: 2008-08-15 (15:41:29)

    Karol, kde ste prišli na to, že majiteľka baru by mala podnikať len v mieste svojho trvalého bydliska? Prosím, spamätajte sa! Dnes, ak sa mi zachce a mám na to, môžem podnikať, kde sa mi len zachce. Zato, že niekto močí do záhonov pred rodinnými domami, nemôže majiteľka baru. A napokon, ak sú problémy so zákazníkmi, tak tie si v prvom rade musí vyriešiť majiteľka baru. Ale ja neviem o tom, že by mala majiteľka s nimi problémy. Skôr tu ide o závisť niektorých ľudí voči majiteľke.

    ( Autor: Britva | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Bar Vanessa
    List čitateľa: 2008-08-15 (15:40:25)

    Karol, kde ste prišli na to, že majiteľka baru by mala podnikať len v mieste svojho trvalého bydliska? Prosím, spamätajte sa! Dnes, ak sa mi zachce a mám na to, môžem podnikať, kde sa mi len zachce. Zato, že niekto močí do záhonov pred rodinnými domami, nemôže majiteľka baru. A napokon, ak sú problémy so zákazníkmi, tak tie si v prvom rade musí vyriešiť majiteľka baru. Ale ja neviem o tom, že by mala majiteľka s nimi problémy. Skôr tu ide o závisť niektorých ľudí voči majiteľke.

    ( Autor: Britva | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    CEsta pre korculialov
    List čitateľa: 2008-07-06 (21:32:29)

    Dobry vecer chcela som sa opytat ze ci by mesto nespravilo nieco pre cyklistov a pre korculiarov lebo tu nieje tu miesto pre turitiku a to co nas bavi je to smutne ze nemame v meste kde jazdit a po hlavenj ceste nemozeme chcela by som aby tu nieco bolo mozne urobit dakujem pekne

    ( Autor: Lucia | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    BAR VANESA
    List čitateľa: 2008-06-23 (10:43:28)

    nesuhlasim s prevadzkou bar vanesa na ul.M.R.Štefanika z dôvodu neustáleho rušenia a nedodržavania poriadku pred barom.Náštevnici tohoto baru vykonávaju potrebu ako je močenie do naších záhradok a na verejnom prienstranstve.Majitelka nie je občanom našho mesta a dane platí na trvalu adresu bydliska to je Brodske tak kam odvadza dane tak nech podnika tam a tu nam nestrpčuje bývanie.Su tu neustale problemi so zákaznikami.

    ( Autor: KAROL | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    zúžená cesta pri lahôdkach
    List čitateľa: 2008-05-23 (23:37:23)

    Rád by som sa dozvedel, prečo nie je premávka na zúženej ceste pri práve budovanom príjazde na parkovisko k Bille riadená svetelnými signálmi, prípadne mestskými policajtami / pri lahôdkach /,
    aspoň poobede v dopravnej špičke.

    ( Autor: silver777 | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Hlavná stránka mesta Holíč.
    List čitateľa: 2008-05-14 (14:12:05)

    Pán primátor,
    prikážte niekomu aby z Vašej hlavnej stranky odtránil ponuku na muzikal, ktorá už nie je aktualná a je smiešná aby po akom čase stále občanov nie len mesta na toto podujatie pozývala. Myslím, že mesto Holíč za Vášho vedenia má dosť veľmi zaujimavých akcií, ktorá by mali byť uvedené. Ďakujem.

    ( Autor: olle | Email: olle@zoznam.sk | WWW: neurčené )
    Vďaka za povinnosť.
    List čitateľa: 2008-02-05 (11:46:40)

    Pre obcan Q: Je pekné poďakovať sa policajtom, ale aj tak si myslím, že to bola ich povinnosť a okrem toho skasírovali pokutu.

    ( Autor: Nevďačný | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Podakovanie straznikom MsP
    List čitateľa: 2008-02-03 (15:13:21)

    Chcem podakovat MsP, konkretne straznikom ktori mali sluzbu 27.1.2008, za udelenie pokuty vodicovi, ktory nerespektoval vyznacene parkovacie miesta na sidlisku D.Rapanta a svojim parkovanim blokoval vyjazd majitelom tychto miest po dobu niekolkych hodin. DAKUJEM.

    ( Autor: obcanQ | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    KEDY? DOŽIJEME SA TOHO?
    List čitateľa: 2008-01-19 (18:40:56)

    Len by ma zaujímalo, ktorý primátor sa pustí do toho,aby bol od SNP 35 konečne hodený na chodník pred vchodmi asfalt. Hlavná vec,že auta z druhej strany majú asfalt až pred garáže a pod sebou na parkovisko a načo? A my chodci si tam musíme kriviť nohy a ničiť podpätky, pán primátor zamyslite sa!!!

    ( Autor: Andrea | Email: andrea523@post.sk | WWW: neurčené )
    Nové dane...
    List čitateľa: 2007-12-20 (11:22:42)

    Nové dane sú "zlodejstvom" na občanoch tohto mesta.Najmä pre dôchodcov a nezamestnaných!Tak teraz si dobre zapamätajte občania koho ste to zvolili do mestkého zastupiteľstva,na čele s p.Čambalom!?Komunisti a dôchodcovia teraz sa vám to vráti aj z úrokmi!Všetko draho zaplatíte,aj to čo vám vláda R. Fica dala k vianociam vrátite aj z úrokmi týmto darmožráčom v Holíči! Hamba im!!!

    ( Autor: karasjan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Vlak vs. Peugeot
    List čitateľa: 2007-11-21 (15:02:53)

    V utorok 21.11 2007 kalici pri protherme stala dopravna nehoda...
    Vodič mal štastie a prežil... Pozrite si foto:
    http://image-host.hasinet.eu/images/49aec76992810c186449865238cbe286.JPG
    http://image-host.hasinet.eu/images/68db77714c0fed7c0b51af48049fb397.JPG
    http://image-host.hasinet.eu/images/2bec7bda5979dc37218bcf3df2e55ddb.JPG

    ( Autor: odass | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Škoda Forman ŠPZ
    List čitateľa: 2007-11-14 (08:57:18)

    A nevšimol si niekto ŠPZ-ku toho piráta ? Veď ten kretén mohol niekoho prejsť.

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Škoda Forman
    List čitateľa: 2007-11-13 (13:23:15)

    V nedeľu 11.11. asi okolo pol dvanástej večer si niekto pomýlil sídlisko Rapanta(Lúčky) s pretekárskou dráhou. Jednalo sa o zelený alebo tyrkysový Forman (Favorit kombi), ktorý si dával koliečka okolo parkoviska a treba povedať, že dával autu zabrať. Zrejme sa mu páčilo, ako to na klzkej ceste hrabe a šmykuje (na suchej by hrabalo len vodičovi). Po niekoľkých koliečkach to akosi nezvládol a na bočno parkovisku (krčma u Milánka) narazil do nejakej dodávky. Predpokladám, že má teraz nejaké stopy po náraze na zadnej časti Formana aj tento debil. Ak ho niekto pozná, bol by som rád, aby to sem napísal.

    ( Autor: Peter | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Škoda Forman
    List čitateľa: 2007-11-13 (13:15:51)

    V nedeľu 11.11. asi okolo pol dvanástej večer si niekto pomýlil sídlisko Rapanta(Lúčky) s pretekárskou dráhou. Jednalo sa o zelený alebo tyrkysový Forman (Favorit kombi), ktorý si dával koliečka okolo parkoviska a treba povedať, že dával autu zabrať. Zrejme sa mu páčilo, ako to na klzkej ceste hrabe a šmykuje (na suchej by hrabalo len vodičovi). Po niekoľkých koliečkach to akosi nezvládol a na bočno parkovisku (krčma u Milánka) narazil do nejakej dodávky. Predpokladám, že má teraz nejaké stopy po náraze na zadnej časti Formana aj tento debil. Ak ho niekto pozná, bol by som rád, aby to sem napísal.

    ( Autor: Peter | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    skúšam to tu
    List čitateľa: 2007-10-23 (09:26:37)

    prejde mi to ?

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Voda na cintoríne
    List čitateľa: 2007-07-17 (20:53:50)

    Za všetkým treba hľadať človeka. Kohútiky na vodu sa nepoondiali samé od seba. Vieš koľko krát za deň sa chodia na cintorín ovlažavať malé cigánčence z Chalúp? A tie sa veru k verejnému vodovodu šetrne nesprávajú. Správca cintorína to dobre vie, ale kašle na to. Predsa sa nebude špiniť a vyrábať si problémy. Konečne, platí tú vodu on? Až vodovod skolabuje, spraví sa krik, vodovod sa opraví z našich daní a cintorín bude fungovať ďalej. Niekedy mám pocit, že v Holíči nič nemôže fugovať normálne, tak prečo by mal robiť výnimku akurát cintorín!

    ( Autor: Nebožtík z cintorína | Email: nebo@yahoo.com | WWW: http://www. nebesa. ccz.sy )
    Cintorín
    List čitateľa: 2007-07-17 (13:50:07)

    Chcem sa len spýtať,či sa na cintoríne nemôžu dať do poriadku kohútiky na vodu.
    Jeden je namiesto sprchy,voda strieka na všetky strany,len nie do kanvy,z druhého ledva kvapká atď.Nemyslím to zle,len upozorňujem,možno ten kto to má na starosti o tom ani nevie.Ak príde k náprave,vopred ďakujeme.

    ( Autor: občan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    komentáre čitatelov
    List čitateľa: 2007-07-01 (05:18:54)



    Zadĺžený Holíč kupuje miliónový zámok


    Radené podľa vlákien, zoradiť podľa časupočet príspevků: 6, posledný: 01.07.2007 05:00, prehľad diskusií

    som za ale nie v réžii mesta- to je naivita (eenno, , 01.07.2007 05:00 ) | reagovať

    To nie je o kritike snahy niečo s tým robiť, len zdvihnutý prst, aby to nebol hrob Holíča, bezodná jama, ktorá len čerpá a profit z toho žiadny. Iba pre kulturu Holíča je to príliš drahá hračka a toto mesto na nu nemá.

    Je to vysokoprofesionálny projekt, ktorý neverím, že mesto má šancu zrealizovať a potom riadiť a využívať. O tom som na sto percent presvedčený, že to dopadne velmi zle, hlavne pre mestskú pokladnu a holíčanov.

    Taký projekt sa nedá robiť v režii mesta, a tých čo na to majú finančne a organizačne sa dá asi spočítať na prstoch dvoch rúk a tí sa zatial Holíču zdaleka vyhýbaju. Takéto pamiatky sa predávajú vo svete za korunu alebo zadarmo, len aby sa získali zdroje a schopný investor nielen investovať ale aj prevádzkovať
    Realita! (Hradol, , 30.06.2007 19:40 ) | reagovať

    V prepocte na Eur's cena zamku je velmi niska. Teraz treba donho vlozit vsetko co sa da a investicie sa vratia. VV>->->->->->-VV
    trochu od veci (eenno, , 30.06.2007 12:51 ) vlákno | reagovať

    Neviem že by Holíč krvácal pre rozdelenie a odstahovanie, Holíč krváca pre neschopnosť, ktorá začala už pri delení republiky. A dopláca na neschopnosť ľudí ktorí stáli v čele mesta. Bohužial aj zámok je obrazom stavu mesta, a jeho neschopnosti. Prespali sme dobu a vynikajúce možnosti rozvoja mesta, zostali iba bláboli a oči pre plač, Tých pár ciesť a opravené námestia je príliš maličká náplasť na zakrytie totálneho prepadu. Všetko začína a končí pri ľudskom činiteli. Tu je základ stavu v ktorom sa mesto nachádza. Nevyhovaraj sa teda na moravákov. Hranica mohla priniesť rozkvet mesta, bohužial priniesla jeho úpadok do perifernej polohy
    Re: (Aranka, , 30.06.2007 23:31 ) vlákno | reagovať
    ludský činitel je velice dúležitá vjec a proto musíš uznat,že Holíč je vpodstate díra plná cig..ehm neprispúsobivých spoluobčanú a s takým materiálem sa ťažko robí :p Ale každopádne treba ocenit snahu ,že nekdo chce s tým zámkem neco robit,lebo je krásny a nechat ho chátrat by byl teda doslova hrích :/
    Wyvar Invest (Quick, , 30.06.2007 12:36 ) | reagovať

    vyvlastnit, ked spolocnost dostala na obnovu zamku 10 milionov a nepouzila ich na tento ucel. Ved ide o narodnu kulturnu pamiatku. Prilis vela okolkov sa robi okolo vyvlastnovania toho co patri narodu.

    Ale myslim si, ze Holic krvaca na rozbitie Ceskoslovenska. Vieme kolko ludi, Moravakov, sa vystahovalo z Holica po vytvoreni tej prekliatej hranice ?
    najprv zámok, potom pozemky na Marse! (eenno, , 30.06.2007 12:13 ) | reagovať

    Všeličo sa v mestečku na Záhorí stalo - možno by nestačila ani veľká kniha - Nové Kocúrkovo na Záhorí - Asi po 89 by mali o čom všetci primátori spytovať svedomie! Toto mestečko si nezaslúži taký osud, moc pekná história, a žalostná prítomnosť. Ked sledujem čo sa v tomto meste deje, je z toho smutno. Fantasmagorie, ktoré sa odprezentovali už v 1996 na stránkach Pravdy zostali v polohe fráz a prejavov naivity. Toto mesto je v tiaživej ekonomickej situácii a zámer takéhoto projektu vo vlastnej réžii presahuje fantáziu Verneho - myslím si, že absolutne nemá žiadnu šancu. Je to škoda, aj ked by som rád keby sa tak udialo, ale realita je neuprosná.

    ( Autor: elia | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    zámok
    List čitateľa: 2007-07-01 (05:04:06)

    Zadĺžený Holíč kupuje miliónový zámok

    Holíčsky zámok
    Holíčsky zámok sa za 30 miliónov korún vráti do majetku mesta.
    (autor: Pavol Machovič, Pravda)

    29. júna 2007 12:38
    Holíčsky zámok sa za 30 miliónov korún vráti do majetku mesta. Kúpu bývalého letného sídla cisárovnej Márie Terézie odsúhlasili mestskí poslanci. Primátor Zdenko Čambal (HZDS) tvrdí, že ide o najdôležitejšie rozhodnutie samosprávy v tomto volebnom období.

    \"Národná kultúrna pamiatka Holíčsky zámok je pre nás strategický objekt, ktorý určí ďalšie smerovanie mesta a zabezpečí aj jeho rozvoj,\" vyhlásil primátor.
    Peniaze na kúpu zámku získa mesto predajom novej športovej haly spoločnosti Kofis Leasing, od ktorej si ju spätne kúpi na splátky. V pokladnici mesta peniaze na kúpu zámku nie sú, ďalší úver si už samospráva nemôže zobrať, preto poslanci odsúhlasili tento postup.

    Cena za rozsiahlu trojpodlažnú budovu je podľa Čambala výsledkom dlhých rokovaní. ,,Ešte v deň rokovania zastupiteľstva predávajúci trval na cene 40 miliónov, na kompromise sme sa dohodli telefonicky hodinu a pol pred zastupiteľstvom,\" dodal.

    Samospráva Holíča zámok získala do vlastníctva od štátu po roku 1989, pred jedenástimi rokmi vtedajšie mestské zastupiteľstvo rozhodlo o jeho predaji za 18 miliónov korún spoločnosti Wywar Invest. Mesto na obnovu zdevastovaného zámku peniaze nemalo, zabezpečiť ich mal súkromný investor. Spoločnosť získala niekoľko desiatok miliónov korún zo Slovenskej kreditnej banky, na obnovu zámku ich však nepoužila.

    Štúdia budúceho využitia, ktorú mala vypracovanú, je však podľa primátora Zdenka Čambala použiteľná aj dnes. Zámok by sa mal zmeniť na kongresové centrum s hotelovým ubytovaním a ďalšími službami, čo si však vyžiada stovky miliónov korún.
    Vedenie mesta sa pri financovaní spolieha na európske fondy. ,,Nachádzame sa v historicky jedinečnom období, ktoré jednoducho musíme využiť na obnovu zámku,\" hovorí primátor, ktorý je aj podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja. Kúpa a obnova dominanty Holíča bola prioritou jeho predvolebného programu.

    Štúdia z dielne architekta Mariána Luptáka rátala pred desiatimi rokmi s nákladmi na rekonštrukciu vo výške okolo 630 miliónov korún, dnes budú výrazne vyššie. O rozsahu rekonštrukcie a jej časovej postupnosti bude rozhodovať projektový tím, ktorý zriadil primátor. Vedenie mesta očakáva, že zámok rozhýbe turistický ruch v regióne a prinesie aj množstvo pracovných príležitostí.
    Pavol Machovič, Pravda

    ( Autor: elia | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    podakovanie a ospravedlnenie
    List čitateľa: 2007-05-17 (18:18:09)

    chybička sa ..vloudila..
    ale každý začiatok je ťažký. však?

    ( Autor: bedaanna | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    podakovanie
    List čitateľa: 2007-05-17 (18:15:55)

    dakujem za ponúknutú pomoc..máš to u mna

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    pokec
    List čitateľa: 2007-05-17 (15:07:41)

    Asi budeš mať problém v IE (internet explorer). Vyskúšaj to cez OPERU alebo MOZILU. Mne to chodí normálne. .hoj.

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    dotaz znovu
    List čitateľa: 2007-05-17 (08:21:56)

    vaša odpoved na ..prihlásenie na POKEC
    podľa nápovedu všetko prebieha v poriadku až kliknutím na Pokec, ked namiesto vstupu sa zobrazí...The page cannot be found..
    tak tomu nerozumiem..asi dom debil

    ( Autor: webmaster | Email: webmaster@holican.com | WWW: neurčené )
    To pre toho co tu zacal nadavat
    List čitateľa: 2007-05-17 (00:53:56)

    Som autor príspevku Ste zbytoční,... a nedalo mi aby som sa nevyjadril k tomu úbohému chudákovi čo reagoval na môj list... Za prvé na teba nikto nenadával (pokiaľ si sa ovšem nenašiel v tom článku ako policajt, mesto alebo hocikto iný... inak ma presvedč o opaku toho čo som napísal) a nikoho som neoznačil za kriváka či kokota či hňupa,... tak si sám vstúp do svedomia (len fakt dúfam, že nie si jeden z tých o ktorých som písal, inak sa hanbi, hanbi a zahrab sa radšej) Názory sa vyvracajú iným spôsobom!!!

    ( Autor: MOJ NAZOR | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    POKEC
    List čitateľa: 2007-05-14 (10:37:00)

    Dobrý deň,


    kliknite na


    Reg./Prihl.


    zadajte LOGIN + HESLO, a následne potvrďte ULOŽIŤ ZMENY (ak nechcete na nastevení nič meniť).


    Potom už len kliknite na


    POKEC


    a ste na POKEC-i.
    Prajem príjemný deň.
    -S-

    ( Autor: webmaster | Email: webmaster@holican.com | WWW: neurčené )
    dotaz
    List čitateľa: 2007-05-14 (07:18:05)

    práve čítam, že online je 6 čitateľov, skús POKEC-ať
    poradí mi niekto ako sa na POKEC dostanem?(registráciu mám)

    ( Autor: bedaanna | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Neurčené
    List čitateľa: 2007-05-13 (20:57:05)

    Krivak si ty.takto vulgarne pisat,to je niečo hrozne.p,Galisovu echajte na pokoji.je to sproste a vulgarne.Tam si zoberte na paškal p Caletku čo ten sluboval a teraz je z neho posliček .

    ( Autor: Nada | Email: neuvedený | WWW: http://***.holican.com )
    môj názor, ty nie si náhodou kokot ?
    List čitateľa: 2007-05-13 (06:46:04)

    Nebolo by najlepšie kedy sme zrušili teba? To, že na teba niekto sere, ešte neznamená, že má byť zrušený. A že vzdávaš hold a chváliš p. Gálisovú, tiež o niečom svedčí. Takže buď si hňup hňupe, alebo si tým svojím nepodareným príspevkom mal iný zámer, a potom si obyčajný krivák.

    ( Autor: jackie | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Ste ZBYTOČNÍ a VŠETCI a myslím tým aj tento web aj políciu aj celé mesto a MYSLÍM to VÁŽNE
    List čitateľa: 2007-05-12 (04:02:29)

    Takže začnem týmto webom... myslel som si spočiatku, že tento web niekto aj sleduje, no je to len hrstka akých takých občanov možno ako ja. No vysledoval som, že nikto tu na listy čitateľov neodpovedá, nikto nemá záujem ... márnosť nad márnosť... zrušte to tu... to už lepšie čítanie nájdem na holic.sk, POLICIA ... to už je NO COMENT - skorumpovaní lenivci čo za moje peniaze cucajú kávu na benzínke a ked mi išlo zopár razy o krk pred CIGÁNMI,... nasrat na políciu. A MESTO?!... zrušte políciu,... založte kurzy sebaobrany len pre bielych (nie som rasista!!!) a na záver zrušte sami seba... zostanú peniaze pre ľudí (bo tam aj tak ho... robíte). Jedinú chválu a obrovskú chválu vzdávam pani Gálisovej... držím palce a prajem jej hodne nápadov ktoré jej nikdy nechýbali... Česť kreativite a rozvoju.

    ( Autor: MOJ NAZOR | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Mestská polícia ,,2"
    List čitateľa: 2007-04-12 (08:20:18)

    Raz som si tak pokojne sedela na namestí priamo oproti mestskej policii, ked v tom hukot.Obzeram sa co sa deje a tam ujo tmavsej pleti nadava svojej zene ci priatelke tmavsej pleti dava jej vacky a to zhruba od posty smerom k policii.Napokon muz soti zenu na zem a kope do nej a to vsetko sa odohrava prave pred dverami NASEJ mestskej policie dokonca aj im buchala na dvere ci zvonila.teraz tak rozmyslam, ci ta policia tu k niecomu je?!Myslite ze keby mna tam niekto prepadne pomohly by mi?? myslim ze asi nie!!!

    ( Autor: Do.mi.ni.ka | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Mestská polícia
    List čitateľa: 2007-04-10 (13:45:53)

    Včera večer(9.4.) som bol svedkom vyčíňania pár dementných deciek(tzv. kinderskins) na sídlisku D. Rapanta. Začalo to okolo polnoci a trvalo to dobrú hodinu. Bolo ich tam cca 8 a samozrejme boli v nálade, ktorú si ako obvykle dopriali v 5.cenovej skupine "U Milánka". Nielenže boli hluční(na to som si už zvykol), ale ničili verejný majetok. Jedného zpomedzi seba (už to o niečom svedčí) zavreli do popolnice, do ktorej potom kopali a prevrhli ju. Nemusím vám popisovať ten hluk a rehot. Ráno som videl, že popolnice sú rozhádzané, dve z nich prevrhnuté a jedna zničená. Zaujímalo by ma, čo robí mestská polícia?! Nikdy nie sú tam, kde je ich treba. Nech mi nikto netvrdí, že obísť na aute tých niekoľko pajzlov v Holíči trvá dlhšie než pol hodiny! Ešte vačšia radosť je počuť tých ubožiakov, ako sa bavia, že bude sranda, ak by "poliši" prišli, oni by zdrhli a nechali kamoša v popolnici. Jeden ešte dodal, že načo by zdrhali, keď tam má kamoša. Myslím, že je to docela závažný problém, že naša polícia nemá žiadny rešpekt, radšej sedia a klebetia na benzinke akoby mali pracovať, prípadne radšej chytajú túlavých psov, za ktorých majú peniaze. A tie decká(Miro, Zdeno, Luboš atd) teraz majú na čo vzpomínať a tešiť sa, ako si to zopakujú.

    ( Autor: Peter | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holičania
    List čitateľa: 2007-03-19 (18:44:45)

    Dobry den občania !Mam pre vas par horucich tem do diskusie .Prva tema je Parkovanie za obchodakom .Pan švrček by tam rad vybudoval parkovisko aby ludia čo chodia na nakupi do jednoty mohli košikami jazdit až k autu .Moj nazor na toto parkovovisko je že Jednota zasa neni tak laciná aby ludia kupovali plne košiky potravin a jazdili až k autu .Myslim že na toto nakupovanie nam stači uplne igelitka .Možno by uplne postačilo zrušit tu značku čo stoji u Hospody u Andy a to je značka REZERVE .To znamena že všetky parkovacie miesta za obchodakom su predane a bohužial sa tam neda zaparkovat .Aj ked tieto miesta su poloprazdne niekedy celodene blokovane a dokonca par ludi čo tam ma zaplatene parkovanie ma za kotolnou garaže . To asi pre pripad že by nemali nahodou kde zaparkovat .Dalšia tema je pan Primator. v Holičane som sa dočital že bude nove vyberove konanie na odvoz smetia lebo firme Asa už konči zmluva .Takže už to je jasne smetie bude vyvažat firma čambal ktora sa sudila z mestom ked to zhrniem tak o čo Horak 4 roky bojoval tu budeme mat naspet .A ešte jedna vec LIDL dočital som sa v Holičane že v Aprili sa začina stavat a v Auguste je kolaudacia len tam nenapisali ktory rok .Takže ludia ktory radi vyhodne nakupujete tak sa možete tešit made in poland

    ( Autor: miki | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Keď je v Holíči všetko vporiadku,
    List čitateľa: 2007-03-02 (13:02:48)

    tak nie je o čom. Toto je ten ideálny stav, keď netreba nič robiť. Všetko je SUPÉÉÉR !!! Všetko FUNGUJE !?!?!

    ( Autor: berky | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Nič sa nedeje?
    List čitateľa: 2007-02-16 (09:00:51)

    Len sa pýtam,zdá sa,že záujem o túto stránku je mi nimálny.Prečo?


    ( Autor: čitateľ | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Moratórium na kritiku
    List čitateľa: 2007-01-26 (16:13:13)

    Už je čo kritizovať, dôvod na kritiku stihol nový pán primátor "vyrobiť" hneď po prevzatí funkcie, na diskusii to už prasklo, UFO to považuje za neprípustné, slabé tri týždne vo funkcii, alebo za nevychované, aj keby pán primátor a podžupan čo urobil, trebárs aj niekoho zabil, kritizovať ho sa nesmie, treba vraj čas! Bože, kde to žijeme!!!

    ( Autor: Čitateľ | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    O čo ti ide, Marťan?
    List čitateľa: 2007-01-22 (15:28:55)

    Chýba ti kritika? Nový primátor je vo funkcii slabé tri týždne a už by sa mala na jeho hlavu hrnúť nekompromisná kritika? Vydrž! Kritiky sa možno dožiješ. No najprv musí byť čo kritizovať. Na vyrobenie dôvodov na kritiku je potrebný čas a uznáš, že tri týždne sú na to málo.

    ( Autor: UFO | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Re: www.holican
    List čitateľa: 2007-01-20 (08:38:54)

    Z nášho pohľadu nie je potrebná zmena prvej strany. Príspevky z dielne Veľkého Tvorcu sú natoľko zmenené, že by to možno chcelo len upraviť adresu na: WWW.HOLICAN.BAL.COM S tak mohutnou podporou urobí nový Pán Primátor už za rok z tohoto zanedbaného rumoviska miesto, kde sa naozaj oplatí žiť. Pochopiteľne, že nie každému a nie hocikomu! Budeme to sledovať naďalej a možno mu sem-tam tak trošku aj "pichneme". To keby mu nebodaj nejakí dotieravci z radov bývalých chceli v jeho šľachetných úmysloch a zámeroch brániť. My marťania Mu držíme palce a želáme veľa úspechov.

    ( Autor: Marťan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    www.holican
    List čitateľa: 2007-01-18 (09:53:17)

    Nevymeníte už prvú stranu?

    ( Autor: Ján | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Zástupca?
    List čitateľa: 2007-01-03 (12:05:41)

    Caletka určite kandidoval za seba, no nevyšlo mu to. Keď chce niečo robiť pre mesto,je pre neho funkcia zástupcu primátora rozumnejšia ako sedieť vo svojej pizerii, frflať na všetko a plakať, že sa nestal primátorom. Ja to vidím z tejto stránky. Veď uvidíme.

    ( Autor: Ivan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Zastupca
    List čitateľa: 2007-01-03 (10:13:29)

    Pan zástupca,velmi ste sklamal slušných ludí v Holíči,nechapeme o čo vám ide.Kandidoval ste vo volbách za seba alebo za pána Čambala?Teraz je to už jasné!

    ( Autor: *** | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    B
    List čitateľa: 2006-12-28 (10:51:30)

    Horela lipka, horela,

    pod ňou panenka sedela


    ( Autor: G | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Bol som pri tom
    List čitateľa: 2006-12-14 (23:18:40)

    Nemôžem nereagovať na príhovor pána EXPRIMÁTORA Horáka v holíčskom žurnále o zmanipulovaní komunálnych volieb na primátora mesta Holíč.
    Pán Horák bol prvý kto porušil pravidlá komunálnych volieb stanovené zákonom. A to tým, že počas volieb vstúpil aj so svojím nohsledom pánom Kubíkom do priestorov určených pre miestnu volebnú komisiu, a to pri sčitovaní výsledkov jednotlivých okrskových komisií ,kde nemali čo robiť.
    Po zistení neoficiálneho výsledku, že pán Horák prehral o " 10 " hlasov, sa odobrali do istej miestnosti, kde čakal v "mierne" podnapitom stave pán Zethy a určite kovali želiezko pokiaľ bolo žeravé.
    O krátku chvíľku tieto tri osoby opäť vstúpili do miestnosti pre miestnu volebnú komisiu kde bola vyvolaná hádka (bolo to počuť až na ulicu).
    Tak čo milí Holíčania, kto teda chcel ovplyvniť, zmanipulovať a znehodnotiť slobodnú a demokratickú vôlu občanov nášho mesta?
    Kto tak krásne ohodnotil prácu každej okrskovej komisie a znehodnotil ich sľub? Okrem iného tam sedeli a rátali hlasy aj jeho voliči.
    A ešte na záver tá ČEREŠNIČKA v strede torty. "Kde vzal pán Horák tých 50 neplatných hlasov? Veď o nich nieje v žiadnej zápisnici ani len zmienka!"
    "A teraz diskutujme o ústavnom súde milí Holíčania."



    ( Autor: mafo84 | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Domov dôchodcov
    List čitateľa: 2006-12-13 (20:55:20)

    S rozhorčením prijali členky volebnej komisie č. 1 v Holíči vyjadrenie doterajšieho primátora p. Horáka o priebehu komunálnych volieb dňa 2. 12. 2006. Citujem p. Horáka: "Tiež mám určité indície, že voľby v domove dôchodcov neprebehli celkom podľa volebného zákona..."
    Členky komisie, ktoré boli v domove dôchodcov s prenosnou urnou, prehlasujú, že voľby v tomto zariadení prebehli úplne regulérne, všetci voliči sa preukázali občianskym preukazom, počas volebného aktu neboli nikým ovplyvňovaní, teda volebný zákon v žiadnom prípade porušený nebol.
    Vzhľadom ku skutočnosti, že p. Horák verejne v holíčskej televízii spochybnil ich výkon funkcie vo volebnej komisii, mal by predložiť dôkazy, že hlasovanie v domove dôchodcov neprebehlo
    v súlade s volebným zákonom.
    V prípade nepotvrdenia jeho slov budú zvážené ďalšie kroky v zmysle zákona o ochrane osobnosti.


    ( Autor: komisia | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Cesta na cintorín
    List čitateľa: 2006-11-28 (10:10:22)

    Konečne je všetko pekné,upravené tak ako má byť.Keď idete na cintorín pešo.Keď idete autom už to tak dobre nevyzerá.Cesta je plná rómskych detí,ktoré nemienia vyhnúť,neviete odkiaľ ktoré vybehne.Vzor majú vo svojich rodičoch,ktorý tiež nechodia po chodníkoch.Zarážajúca je nečistota na ceste,okolo popolníc.Asfaltka je posiata črepami skla,odpadkami.Navrhujem viac tento úsek kontrolovať a napomínať obyvateľov tejto ulice,aby udržiavali poriadok.
    Možno potom príde k náprave.To je môj názor,neviem akú skúsenosť máte ostatní obyvatelia mesta./Ešte som zabudla na psov,ktorý voľne behajú po ulici - ceste./
    Ďakujem za pozornosť.

    ( Autor: Obyvateľka | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Socha sv. Cyrila a Metoda na nám
    List čitateľa: 2006-10-24 (20:04:34)

    Naposledy ked som bol v Holíči som bol zarazený ako tí dvaja tam na tom podstavci pozerajú priamo na strom.....to je výzva vážené zastupiteľstvo.... (no ak sa vám však páči ten strom .....)

    ( Autor: Benedikt Vépy ml. | Email: sedivlk@seznam.cz | WWW: neurčené )
    A našiel sa ten psík ?
    List čitateľa: 2006-08-11 (09:21:33)

    Mohli by ste sem dať fotku, lebo neviem ako vyzerá čierny labrador.
    Verím, že sa nájde. Držím palce.

    ( Autor: guru | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    HĽADÁ SA PES
    List čitateľa: 2006-08-06 (09:29:27)

    Dňa 5.8 2006 sa v Kopčanoch stratil čierny labrador, reaguje na meno KELT. Prosíme o pomoc pri hľadaní, poctivého nálezcu odmeníme. Volajte na číslo: 0905/846267 alebo 0903/281182.
    Ďakujeme za Vašu pomoc!

    ( Autor: Lucia | Email: lpaszto@ehs.sk | WWW: neurčené )
    Ďalšie holíčske úspechy !!!
    List čitateľa: 2006-06-27 (11:49:49)

    Jarmok bol o ničom,ale aj tak čo si tam kúpiš,kult.program to síce vynahradil bol najlepší za posledné roky hlavne v piatok...

    ( Autor: Lukáš | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    ďalšie holíčske úspechy !!!
    List čitateľa: 2006-06-26 (15:35:51)

    jarmok bol veľmi slabý ale kult. program najlepší za posledné roky,aj tak čo kúpiš na jarmoku...

    ( Autor: Lukáš | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    jarmok a kult.program
    List čitateľa: 2006-06-26 (15:16:53)

    jarmok bol naozaj o ničom ale kult. program najlepší za posledné roky,no aj tak čo na jarmoku kúpiš....

    ( Autor: k3n | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Holíčan
    List čitateľa: 2006-06-20 (14:11:57)

    Je to bla,bla,bla samá kultúra a nič iné. Už viem prečo je zadarmo-ťažko by za to niekto dal čo i len 1 korunu. Samé chu.oviny a nič podstatné. Horák si tam otázky kladie sám, aby ho náhodou niekto nezaskočil, niečo napíše MUDr. Rak, alebo F. Rajec, nejaké reklamy na bezpečnostné dvere a Pizza Restorante a toť vsjo.

    ( Autor: tpmi | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Na pamiatku pani Kolníkovej, odkaz Radošinského naivného divadla.
    List čitateľa: 2006-06-01 (14:14:40)

    Vážené prítomne luctvo!
    Povedzme si to prámo. Človek dokáže skoro šecko. Urobyt dýru do sveta aj do ozónu. Urobyt si pekný dom, ale aj peknú hanbu. Vyzýrat jak pekný hrdina, ale nyekedy aj ako pekný idiot. Nyekedy dokáže byt na svete aj sto rokov, ale ani tri minúty pod vodou. Dokáže obstojne hrat na klavíri a na nervy, skákať do reči a aj o tyči. A tuším vácej myslet na budúce generácie počítačov, ako na maturantov.
    Ale človek by si nemal toho až tolko namýslat, lebo je len človek. Ani pri najlepšej vole nedokáže preletet v petmetrovej výške z Námestá hraničárov na Šancovú ulicu. A to ani za ideálnych poveternostných podmínek.
    Nedokáže vonat jako lipa a len tak jako topol sa rozmnozúvat po vetre. To dokáže len božá príroda. A preto by si mal človek celkom skromne povedat -Ešte tak mnoho toho nevím. A preto sa budem na svete radšej vácej čuduvat jako svet menit. Lebo pri čuduvaní nekapú stromy, nekapú ryby, ale rastú stromy a padá snah. A všetko je na svojem míste, tak jako má byt. Tak, jako ked je na jar naozaj jar, v lete ked je leto, na jabloni jabĺčko, na človekovi hlava a v človekovi srdco.




    ( Autor: XXX | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Jeden rok po summite Bush - Putin
    List čitateľa: 2006-03-03 (10:17:51)

    Traja hostia
    Na Slovači vravia:
    - Hosť do domu, Boh do domu -
    A tak prišli traja
    z rôznych končín na návštevu.
    Najprv prišiel svätý tatko z Vatikánu,
    vyložili ho z lietadla ako kus porcelánu.
    Nevzali na známosť jeho chatrné zdravie,
    prednejšie im bolo z jeho rúk požehnanie.
    O rok prišiel vládca sveta.
    Preletel nad veľkou mlákou
    a pristál kúsok za Ivánkou.
    O deň neskôr priletel aj jeho sok,
    ešteže sme boli pripravený na ten šok.
    Hlavné mesto zabarikádovali
    sťa parížski komunardi.
    Aj hrad týčiaci sa nad Dunajom
    dali riadne do pucu,
    povolali inštalatérov
    a odstránili zácpu.
    Odstránili zácpu záchodovú,
    odvtedy, čo tam zrušili prezidentskú kanceláriu.
    Na námestí od divadla
    Yankee Juro pozdravil ľud Slovače.
    Žeby zabudol na Lincolna?
    Predsa nemal nepriestreľné chrániče.
    Jeho sok Voloďa - bohatier
    na Slavíne našiel mier.
    Veniec k mohyle v tichosti položil,
    žeby sa tým uspokojil?
    Pri vítaní oboch veľkých hláv
    sa predbiehali prezident i premiér náš.
    Obdarovali oboch vzácnym to darom,
    pravou bačovskou fujarou.
    Veľké hlavy rokovali na hrade asi hodinu,
    všetci očakávali od nich mierovú dohodu.
    Iba čo si povedali pár zdvorilostných slov
    pred zrakmi senzáciechtivých novinárov.
    Ich misia nepriniesla svetu nič nové,
    ani tej mise na hradnej toalete.

    ( Autor: Franz von Wywar | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Časopis Holíčan
    List čitateľa: 2006-01-19 (10:09:59)

    To je fakt a tie priblblé kecy Lojzíka mi už poriadne lezú na nervy zožral asi múdrosť celého sveta

    ( Autor: Jenki | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    TÁTO VOJNA JE SKUTOČNOSŤOU
    List čitateľa: 2005-12-17 (04:12:08)

    Tento článok stojí za prečítanie.

    Táto vojna je skutočnosťou!
    Originál prisudzovaný Vernon Chongovi, USAF generálovi v.v.

    Táto VOJNA je SKUTOČNOSŤOU!

    Ak sa máme dostať z ťažkostí, musíme obvykle cez ne prejsť. Naša krajina teraz čelí najvážnejšej hrozbe svojej existencie, akej sme kedy čelili počas vášho i môjho života (vrátane II.svetovej vojny)
    Smrteľná vážnosť je umocnená faktom, že len veľmi málo z nás si myslí, že môžeme túto vojnu prehrať a ešte menej je tých ktorí si uvedomujú, čo takáto prehra znamená.
    Preskúmajme najprv pár základných faktov:

    1. Kedy sa táto hrozba voči nám začala?
    Mnohí odpovedia, že 11. septembra 2001.
    Odpoveď, aspoň čo sa týka Spojených štátov, je 1979, 22 rokov pred septembrom 2001 s nasledovnými útokmi proti nám:
    * Rukojemníci ambasády v Iráne 1979;
    * Ambasáda v Beirúte, Libanon 1983;
    * Beirut, Libanon, ubytovne NAVY 1983;
    * Lockerbie, Škótsko, let Pan-Am do New Yorku 1988;
    * Prvý útok na WTC, New York 1993;
    * Dhahran, Saudská Arábia, Khobar Towers vojenský komplex 1996;
    * Nairobi, Keňa, US ambasáda 1998;
    * Dares Salaam, Tanzánia, US ambasáda 1998;
    * Aden, Jemen, loď USS Cole 2000;
    * New York World Trade Center 2001;
    * Pentagon 2001.
    (Za povšimnutie stojí, že od 1981 do 2001 sa na svete uskutočnilo 7.581 terorostických útokov).

    2. Prečo sme napádaní?
    Závisť našeho postavenia, náš úspech a naše slobody. Útoky sa udiali v čase administrovania prezidentov Cartera, Reagana, Busha 1, Clintona a Busha 2. Nemôžeme viniť ani republikánov či demokratov, nakoľko ani jeden z nich neprovokoval, ale ani ich bezprostredných predchodcov, prezidentov Forda a Cartera.

    3. Kto boli útočníci?
    Každý z útokov vykonali muslimovia.

    4. Aká je svetová populácia muslimov?
    25%.

    5. Nie je muslimské náboženstvo mierumilovné?
    Dúfajme že je, ale to nie je podstatné. Nespochybniteľne bola väčšinovo kresťanská populácia Nemecka mierumilovná, ale pod diktátorským vodcovstvom Hitlera (ktorý bol tiež kresťan) to nerobilo rozdiel. Buď si s tým súhlasil, alebo si bol eliminovaný. Nacisti zabili 5 až 6 miliónov kresťanov z politických dôvodov (vrátane 7 tisíc poľských kňazov) . (pozri >http://www.nazis.testimony.co.uk/7-a.htm )

    Nacistami bolo zabitých takmer taký istý počet kresťanov ako židov, teda 6 miliónov, ale my sme málokedy počuli o iných zverstvách ako tých na židov. I keď Hitler upriamil pozornosť sveta na židov, neváhal zabiť hocikoho, koho mal v ceste v procese odstraňovania židov alebo prevzatia svetovlády – Nemcov, kresťanov, hocikoho.
    To isté je s muslimskými teroristami. Upriamujú síce pozornosť sveta na Spojené štáty, ale na tejto ceste zabíjajú všetkých – svojich vlastných, Španielov, Francúzov aj kohokoľvek iného. Pointou je, že presne tak ako mierumilovní Nemci nemajúci žiadnu ochranu pred nacistami, nie je dôležité koľko je mierumilovných muslimov, nie sú pre nás žiadnou ochranou pred teroristickými vodcami a pred tým, čo sú fanaticky rozhodnutí urobiť – podľa ich vlastných vyhlásení – zabiť nás „neveriacich“ všetkých. Neviním mierumilovných muslimov. Čo by si však robil, ak by si mal na výber sklapnúť, alebo zomrieť?

    6. S kým vlastne bojujeme?

    Úprimne odpovedať nie je možné inak, ako – s muslimskými teroristami. Pokus o politickú korektnosť a hrajkanie sa so slovami môže mať fatálne následky! Nie je možné vyhrať, ak celkom jasne nerozpoznáte a nepomenujete, s čím bojujete.

    Takže s týmto pozadím teraz k dvom hlavným otázkam:

    Môžeme túto vojnu prehrať?
    Čo táto prehra naozaj znamená?

    Pokiaľ máme vyhrať, musíme jasne zodpovedať tieto dve základné otázky.

    Túto vojnu určite že môžeme prehrať, nech to akokoľvek anomálne znie, a hlavnou príčinou toho je to, že mnohí z nás jednoducho nechápu odpoveď na druhú otázku – čo táto prehra znamená. Vyzerá to tak, že podľa veľkej väčšiny z nás prehra znamená zvesiť hlavy, stiahnuť vojská domov a starať sa o seba, tak ako po Vietname. Toto je tak vzdialené od pravdy, ako len môže byť.

    Čo prehra skutočne znamená, je toto:
    Nebudeme už dlhšie vedúcou krajinou sveta. Útoky neklesnú, ale skôr budú postupne narastať. Pamätajme, že oni nás chcú mŕtvych, a nie iba nemých. Keby nás boli chceli iba nemých, neprodukovali by zvyšujúcu sa sériu útokov proti nám za posledných 18 rokov. Plán teroristov útočiacich na nás bol jasný: až dokiaľ nebudeme neutralizovaní a im podriadení. Stratili by sme, samozrejme, podporu ostatných demokratických krajín, a to zo strachu z odplaty, ako aj z dôvodu, že uvidia, že sme neschopní a že ani im nemôžeme pomôcť.


    Budú po jednom odtrhávať jednu nemuslimskú krajinu za druhou. Bude to pre nich postupne ľahšie a ľahšie. Už držia Španielsko ako rukojemníka. A nezáleží na tom, či bolo správne alebo nesprávne pre Španielsko sa stiahnuť z Iraku. Španielsko to urobilo, lebo muslimskí teroristi zbombardovali ich vlak a nariadili im, aby stiahli svoje vojsko. Hocičo, čo chcú, aby Španielsko urobilo, sa stane. Španielsko skončilo.
    Ďalšia krajina asi bude Francúzsko. Naša jediná nádej je, že Francúzi uvidia svetlo a uvedomia si, že ak nevyhráme my, oni budú tiež hotoví, tým, že nemôžu bez nás čeliť muslimským teroristom. Akokoľvek, pre Francúzsko už aj tak môže byť neskoro. Francúzsko už je 20 percent muslimské a zhasína rýchle!
    Ak stratíme vojnu, naša produkcia, príjem, export, spôsob života ako ho poznáme zanikne. Kto by s nami po prehre obchodoval, keď je ohrozovaný muslimami?
    Keď my nemôžeme zastaviť muslimov, ako môže niekto iný?
    Muslimovia vedia, čo od tejto vojny závisí a preto sú kompletne odhodlaní ju vyhrať za každú cenu. Bude lepšie, ak to vieme aj my a budeme podobne oddaní vyhrať ju za každú cenu.
    Prečo tak obšírne rozoberám výsledky prehry? Je to jednoduché. Pokiaľ si neuvedomíme cenu prehry, nemôžeme sa zjednotiť a vložiť 100 percent nášho myslenia a úsilia do výhry.
    Takže, ako môžeme prehrať vojnu?
    Zase, odpoveď je jednoduchá. Môžeme prehrať “implóziou”. To je porazením samých seba, odmietnutím spoznania nepriateľa a jeho účelu a skutočného zakopania sa a odňatia podpory vojnovému úsiliu. Ak budeme zjednotení, nebude možné, aby sme prehrali. Ak budeme pokračovať v rozdelení, nie je možné, by sme mohli vyhrať!
    Dám vám zopár príkladov, ako my jednoducho nechápeme smrteľnú vážnosť tejto situácie.
    Prezident Bush vybral Normana Minetu ako tajomníka transportu. Aj keď všetky teroristické útoky boli prevedené muslimskými mužmi vo veku od 17 do 40 rokov, tajomník Mineta odmieta dovoliť profilovanie. A toto znie akože berieme túto vec vážne?
    Toto je vojna! Počas nej sa máme vzdať niektorých občianskych práv, na ktoré sme boli zvyknutí. Radšej sa pripravme stratiť niektoré občianske práva dočasne, lebo ich celkom určite stratíme všetky, permanentne.
    A neobávajme sa, že to je šmykľavá stráň. Vzdali sme sa našich občianskych práv počas druhej svetovej vojny a hneď po víťazstve ich znovunastolili a pridali mnoho ďalších naviac.
    A viním prezidenta Busha? Alebo Clintona pred ním?
    Nie, viním nás za veselý predpoklad, že si môžeme udržiavať našu politickú korektnosť a všetky naše občianske slobody počas tohto konfliktu a mať čistú, zákonitú, čestnú vojnu. Ani jedno z tých slov neplatí pre vojnu. Vypusťte si to z hlavy.
    Niektorí šli tak ďaleko v kritike vojny a/alebo administrácie, že to skoro vyzerá, ako keby doslova chceli, aby sme vojnu stratili. Urýchlene dodávam, že to je nie preto, že by neboli lojalní. To je preto, že si neuvedomujú, čo znamená prehra. Jednako, takéto správanie dodáva nepriateľovi dojem, že sme rozdelení a slabneme. Znepokojuje to našich priateľov a veľmi škodí nášmu účelu.
    Rozruch z nedávnej minulosti rozohňovaný politikmi a médiami v súvislosti so zaobchádzaním s niektorými zajatcami vojny snáď najlepšie dokladá, o čom hovorím.
    Pred nedávnom sme mali spor kvôli zaobchádzaniu s pár muslimskými vojnovými zajatcami malou skupinou našej vojenskej polície.
    Toto sú typy zajatcov, ktorí ešte pred nedávnom zhadzovali vlastných spoluobčanov z budov, odsekávali im ruky, vyrezávali jazyky a všelijako ináč vraždili vlastných ľudí, a to len preto, že nesúhlasili so Sadamom Husajnom.
    A pred pár rokmi ten istý typ zajatcov chemicky zabil 400 000 spoluobčanov pre tú istú príčinu. To sú tie isté typy nepriateľských bojovníkov, ktorí nedávno pálili Američanov a ťahali ich spálené mŕtvoly ulicami Iraku. A ešte celkom nedávno ten istý typ nepriateľa dodával a naďalej dodáva video zábery všetkým medzinárodným spravodajstvám o stínaní hláv nimi držaných amerických zajatcov.
    Porovnajte toto s časťou našej tlače a politikmi, ktorí niekoľko dní nehovorili o ničom inom iba o “ponižovaní “ niekoľkých muslimských zajatcov — nie ich pálením, ťahaním ich spálených tiel po uliciach, nie stínaním ich hláv, ale “ich ponižovaním”! Je toto možne?
    Politici a vedátori dokonca hovorili o obžalobe tajomníka obrany.
    Ak toto nepreukazuje totálny nedostatok pochopenia a chápania vážnosti nepriateľa s ktorým bojujeme, s ktorým zápasíme na život a na smrť a katastrofálne výsledky v prípade straty vojny, tak už nič nemôže.
    Doviesť krajinu k virtuálnemu politickému zastaveniu kvôli problému s jednaním so zajatcami sa dá prirovnať Nerovi, hrajúcemu na husliach počas horenia Ríma - úplne nedbajúci, čo sa deje v skutočnom svete. Ani my, ani žiadna iná krajina nemôže prežiť takúto vnútornú hádku.
    A zase opakujem, toto neznamená, že niektorí naši politici sú nelojálni, alebo že médiá a ľudia sú nelojálni. To jednoducho znamená, že sú absolútne nevšímaví vážnosti situácie v ktorej sa nachádzame a do ktorej nás muslimskí teroristi tlačili mnoho rokov.
    Pamätajte, citovaný ciel muslimov je zabiť všetkých neveriacich! To sa preloží - všetkých nemuslimov - nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete.
    My sme poslednou baštou obrany.
    Mnohí nás roky kritizovali, že sme “arogantní”. Tento útok stále platí aspoň v jednom ohľade. Sme arogantní v tom, že veríme, že sme tak dobrí, silní a rozumní, že môžeme získať srdcia a mysle tých, ktorí nás napádajú, a že s oboma rukami zviazanými za chrbtom sme schopní poraziť všetko zlo na svete!
    My nemôžeme!
    Keď toto neuznáme, náš národ ako ho poznáme neprežije, a žiadna iná krajina slobodného sveta neprežije, ak budeme porazení.

    A nakoniec, menujte nejakú muslimskú krajinu na svete, kde je sloboda slova, sloboda mysle, sloboda vierovyznania, sloboda tlače, rovnaké práva pre hocikoho — pre každého, rovnaký status alebo hocijaký status pre ženy, alebo krajinu, ktorá by bola produktívna aspoň v jedinej veci a prispela k dobru sveta.
    Toto je povedané zdĺhavo, že musíme byť zjednotení v tejto vojne, lebo budeme porovnávaní v dejepisných knihách k sebezapríčinenému pádu Rímskeho Impéria. A to pravda len ak muslimskí vodcovia dovolia, aby boli dejepisné knihy písané alebo čítané.
    Ak my nevyhráme túto vojnu teraz, sledujte jedným okom, ako muslimovia preberú Francúzsko behom nasledovných 5 rokov alebo menej. Budú pokračovať vo zvyšovaní muslimskej populácii Francúzska a budú pokračovať v zasahovaní po troške na etablované francúzske tradície. Francúzi budú bojovať medzi sebou o to čo sa má alebo nemá urobiť, čo ich bude oslabovať a držať preč od jednotného riešenia. Neznie to príšerne familiárne?
    Demokraciám sa neodnímajú ich slobody nejakou vonkajšou vojenskou silou. Namiesto toho sa týchto slobôd zbavia sami politicky korektne kúsok po kúsku.
    A oni sa zbavujú tých slobôd v prospech tých, ktorí ukázali po celom svete, že nenávidia slobodu a nebudú ju aplikovať ani vám, ani sebe, akonáhle sa dostanú k moci.
    Oni všeobecne ukázali, že akonáhle preberú moc, začnú brutálne zabíjať vzhľadom k tomu, kto bude ovládať masy.
    Prestaneme niekedy počuť od politicky korektných o “mierumilovných muslimoch”?
    Skončím s nádejnou poznámkou opakujúc, čo som už povedal hore. Ak sme zjednotení, nemôže sa stať, že prehráme. Dúfam, že teraz po voľbách naša krajina zaostrí na kritickú situáciu v ktorej sa nachádzame a sa zjednotí, aby sme ju zachránili. To je vaša budúcnosť o ktorej hovoríme. Rob, čo len môžeš, aby si ju zachoval.
    Po prečítaní tohto tu hore, my všetci to musíme urobiť nielen pre seba, ale aj pre naše deti, vnukov, našu krajinu a svet.


    ( Autor: Generál Chong | Email: nsteven@yahoo.com.au | WWW: neurčené )
    BÁSEŇ AUSTRÁLIE
    List čitateľa: 2005-12-15 (01:56:22)

    LISTY
    Keď padajú u nás listy, každý mráčik býva hmlistý. Tu to tak celkom nie je.
    Obloha sa na nás smeje, mraky sa tu tiež nemračia, hrable ver na listy nestačia.
    .Palmové sú dvojmetrové (menšie sú len limetkové).
    Pätnásť kilo kokosový, nemá šancu jabloňový!
    A že koľko váži koruna kokosového stromu? Nuž hádam aj toľko, ako - polovica domu.

    VTÁKY
    U nás sú vtáky akési rovnaké. Rovnaké v lete, rovnaké aj v zime.
    Tu sú však vtáky úplne iné: tie druhy, farby, hlasy – storaké!

    PLÁŽE
    Pláže sú tu krásne. Aj to nebo belasé a pod ním more svieže.
    Nech to každý vie, že všetci sa tu starajú, nech starosti nemajú.

    RYBY
    Ryby si tu plávajú a plutvami mávajú.
    Pod vodou si zvestujú, že je more krásne, že sa majú krásne.
    Avšak jedna hrozba je: pelikán ich je!
    Nemajú tušenie, kedy sa objaví. Keď nad nimi len preletí, tak sa im uľaví.

    IBIS
    Vták ibis je druh bociana. Má čierne perie ako vrana, avšak nevyzerá ako bocian.

    STROMY
    Krásny strom je poincián.
    Má kvietky červené ako krv. Chcem ich vidieť prv, ako odkvitnú.
    Krásny strom je jacaranda.
    Má belasé kvietky, sú ako stromu dietky. Modré sú ako voda v mori.

    MORE
    Každý si na kúpanie v mori šporí.
    Ak ste si už našporili, nečakajte! Dobrý život je pri mori.
    Aj tato báseň o tom hovorí.


    ( Autor: Valéria Nagyová | Email: sugnalim@yahoo.com.au | WWW: neurčené )
    NAJKRAJŠÍ KÚT
    List čitateľa: 2005-12-11 (06:10:25)

    Najkrajšie miesto na svete.
    Raz sa ma ktosi spýtal, ktorý kút sveta považujem za najkrajší. Nevedel som odpovedať ihneď. Napísal som si všetky pamätihodné miesta, ktoré som navštívil, na kus papiera a postupne ich vyraďoval. Prírodné, ako sú Tatry, Amazonka, Himaláje, Niagara, Iguazu, alebo vytvorené človekom, napríklad Pyramídy, Taj Mahal, Machu Picchu. Všetky úžasné, nezabudnutelné. Ale akosi jedno z nich predsa len trochu dominovalo. Môj zoznam sa postupne zúžil na tri, dva, jedna a zostalo mi - Iguazú.
    Mnohí ale nie sú si istí, čo to je, to Iguazú, takže prv pár slov na osvieženie pamäte. Slovko Iguazú pochádza zo slovníka Juhoamerických indianov kmeňa Gauarní, v ktorom y – je voda a guasu – veľka, teda veľká voda. Takže teraz je už jasné, že sa tu jedná o vodopády, ktoré sú napájané riekami Paraná a Iguacu. Väčšia rieka ako Paraná je v Južnej Amerike už iba Amazonka. Predstavte si Dunaj v Bratislave a vynásobte tromi. A to je množstvo vody , ktoré padá cez tie vodopády. V období daždov sa cez tie vodopády zo 70 metrovej výšky hrnie 6500 kubíkov vody za sekundu v sústave asi 300 vodopádov, ťahajúcich sa v dĺžke 2.7 km!
    Samozrejmé, že Brazílía a Argentína, ktorých táto rieka oddeľuje využili túto obrovskú potencialnu energiu postavením spoločnej vodnej elekrárne Itaipu neďaleko vodopádov. Zážitky z pozorovania tohoto mohutného prírodného vodného diela, prístupného z Brazilskej alebo z Argentínskej strany, sú pre návštevníka nezabudnuteľné. Naviac teplá klíma, vlhký vzduch s jemným vodným oparom vytvára povedľa takú mikroklímu, aká neexistuje hádam nikde na svete. Je tu flóra a fauna úžasných tvarov a druhov, veľkosti a rozmanitosti.
    Vodopády Iguazu sú tým miestom na tejto zemi, ktoré ja označujem za najkrajšie na svete. Želám každému obyvateľovi Slovenska, aby sa aspoň raz v živote mohol pozrieť na túto nádheru!


    ( Autor: Steven NAGY | Email: nsteven@yourtelecom.au | WWW: neurčené )
    BOLÍVIA - POTOSI
    List čitateľa: 2005-12-07 (08:34:47)

    V STRIEBORNÝCH BANIACH. SÁM A - POTME!

    Bolívijské mesto POTOSI bolo kedysi veľmi slávne. Nachádza sa v 3970 metrovej nadmorskej výške pod kopcom Cerro Rico (bohatý kopec) a pokladá sa za najvyššie položené mesto sveta . Pod povrchom kopca našli pred 450 rokmi striebro. Mesto zbohatlo a stalo sa svetoznáme. Dodnes španieli použivaju výraz "vale un Potosí" - je hodné Potosi (pokladu). Dnes už je tam striebra málo. Ťaží sa len sporadicky, aj to len malé rodinné tímy. Životu nebezpečná práca bez centralnej správy, plánov, bezpečnostných pravidiel, viac-menej iba na vlastnú päsť. Priemerný vek baníka - 35 rokov - hovorí za všetko! Dovnútra do baní môže hocikto. Samozrejme, že sme si takéto čosi nemohli nechať ujsť a vliezli sme tam aj my, dvaja austrálski a dvaja švajčiarski gringos. Cestou hore k baniam sme kúpili lístky koka, ktoré tam v Bolívii žuje skoro každý. Na náš úžas sme mohli voľne kúpiť aj šúlky dynamitu a cigarety. Vzali sme to, ako darčeky baníkom. V týchto nadmorských výškach dodáva koka domorodcom energiu a pomáha znášať zimu, riedky vzduch a nedostatok kalórii.
    Pred jedným z vchodov sedeli štyria domorodí baníci s helmami na hlave a žuvali koku. Aj my sme dostali helmy s karbidovými lampôčkami nad šiltom, ktoré sma zažali a vstúpili do úzkej banskej chodby s koľajnicami. Žiadne elektrické svetlá, žiadne bezpečnostné osvetlenie. Iba približujúci sa hluk a mihotavé svetlo baníka tlačiaceho vozík plný rudy nás primäl, aby sme sa pritisli k stene, vtiahli bruchá a nechali ho prejsť. Asi po kilometri horizontálne sme odbočili a v tom absolutnom labyrinte liezli raz hore, potom dole, po rôznych otvoroch. Chytala ma klaustrofobia. Občas sme začuli tlmený výbuch dynamitu a aj začuchali “vôňu” spálenej síry. Cítili sme sa v tých temných chodbách dosť blízko pekla. Domorodci sú poverčiví a majú tam aj čosi ako oltár pre satana, kde je jeho figurína, ktorej vzdávajú hold v podobe rôznych darčekov, aby sa na nich nehneval a im niečo zlého nevyviedol. Volajú ho El Tio (strýko). Dorazili sme k dvom baníkom. Boli to otec a syn, sedeli pri sviečke a žuvali koku. Čakali na exploziu. Dali sme im naše darčeky a sa porozprávali. Neviem, či na tomto svete existuje mizernejší život ako tento. Robia 12 hodín denne za 3 doláre, čo ovšem závisí od nálezu rudy, v tej nadmorskej výške s nedostatkom kyslíka, hlboko v útrobách zeme, ... Skrátka, pre našinca ťažko predstaviteľné. Presúvali sme sa stále hlbšie, až sme narazili na takmer kolmú dieru. V tomto momente sa u mňa ohlásil “starý kamoš”, seňor Montezuma! (pozri článok: “ Montezumova pomsta” na http://stevennagy.blog.sme.sk/c/28032/Montezumova-pomsta.html#t2 ) Možno to ani nie on, iba krče z tej diery pod nami. Každopádne som indikoval sprievodcovi, že ja ich počkám tu pri tej diere. Ok. Moji traja mladší spoločníci aj so sprievodcom tam zaliezli a pomaly ich hlasy zanikli. Ostal som tam sám, s mojimi telesnými problémami a tmavou dierou na obe strany. Po chvíľke hrobového ticha karbidová lampička zaprskala a ja v snahe zachrániť svetlo som zazmätkoval — svetlo mi vyhaslo. Žiadne zápalky, žiadna baterka, nič. Ticho a tma. Absolutna čierňava a ticho. Nedalo sa postaviť, nedalo sa ani pohnúť. Dalo sa iba čakať a dúfať, že ma moji spoločníci v tom tmavom labyrinte nájdu. Chvel som sa tam od strachu takmer hodinu. V tom tichu a absolútnej tme som občas začul nejaké mysteriózne, vzdialené mrmlanie. Napadlo ma, že ten satan nemusí byť iba fikciou! Nikdy som ešte nebol v zúfalejšej, beznádejnejšej, stresujúcejšej situácii. Zaživa pochovaný! Nikdy som dovtedy nevedel, čo je klaustrofóbia, ale teraz bola priam hmatateľná. Nadomnou tisíce ton rudy a zeminy, okolo labyrint tej hory predierkovanej ako ementál! Zaprisahal som sa, že ak sa z tejto kaše dostanem, nič podobného už nikdy nespravím! Konečne ten vzdialený tichý zvuk začal silnieť. Zazrel som mihotavé svetlo a hlboko dole aj mojich spoločníkov. Údajne museli pomáhať baníkom nosiť vrecia rudy. Zažali mi kahan a sprievodca nás začal súriť. Chlapci mazali za ním, ja posledný, zase tým labyrintom ale tentokrát v rýchlom tempe, a to až tak rýchlom, že sa im stratili z dohľadu. Ostal som znoval sám, ale tentokrát aspoň so svetielkom. Nemohol som už byť ďaleko od hlavnej chodby s koľajnicami a snažil som sa z toho sám vysomáriť. Úplne naslepo som vybral asi tri spávne chodby s odbočkami a dostal som sa na hlavnú chodbu. Ďaleko na konci som zbadal denné svetlo a vzdialené postavy mojich druhov. Mazal som za nimi, ale za mnou zahrmeli kolieska vozíka s rudou. V poslednom momente som sa mu vyhol a celý šťastný sledoval baníka za vozíkom, späť na denné svetlo, späť k civilizácii!

    ( Autor: Steven NAGY | Email: nsteven@yourtelecom.au | WWW: http://stevennagy.blog.sme.sk )
    konečne sa niečo deje
    List čitateľa: 2005-12-06 (18:32:57)

    Vážení spoluobčania, s "potešením" musím konštavovať, že v našom meste sa konečne niečo deje. Asi treba začať netradičným betlehemom, nie , neskrášli našu rázovitú čast mesta náš vyrezávaný betlehém, ale nová bytovka, síce nie betlehém ale bytovka pre sociálne slabé vrstvy z väčšej časti osídlená našimi spoluobčanmi, ktorí nie su snedí od slnka na malorke, ale od prírody. Krásne to rozhodnutie a určite to zdaleka pritiahne investorov, aby okolo za premršené ceny skúpili pozemky a vstavali dôstojné okolie. Už dlhu dobu táto nenápadná ale krásna lokalita čakala na takéto ducha hodné rozhodnutie. A potom, že sa Vám stále niečo nepáči.
    Možno by bolo vhodné takéto duchaplné rozhodnutie urobiť aj vo veci školy na križovatke, asi bude prázdna a vhodná na podobný projekt, ved už aj vrabce čvirikaju že z prebytku pozornosti a záujmu mesta sa osadenstvo školy aj so žiakmi v dohladnom čase láskavo odpakuje z nášho mesta, ved neviem čo tu stále oxidujú, vzdelaných ľudí hrdých na mesto máme habadej. Malotriedky zvané krčmy so svojim hardwerom a softwerom v podobe blikájúcich zariadení dostatočne vyškolia našich budúcich živiteľov. K ich rozvoju osobnosti prispeje aj dostatočné zásobovanie podpornými prostriedkami zvanými drogy. Howk, hurá. Pokračovanie nabudúce - čo na to pán gus a ostatní naši adepti na čestné občianstvo, nezaspali ste náhodou?

    ( Autor: HURá | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    MONTEZUMOVA POMSTA !
    List čitateľa: 2005-12-04 (21:50:28)

    V Chile nás jeden američan menom Trent dôrazne vystríhal pred praktikami bolívijskej polície. Raz napríklad kúpil na ulici trocha kokaínu a chcel si ho na izbe užiť. Nestačil však poriadne za sebou ani zavrieť dvere, už tam mal policajta. Vyklepaný sa pýtal, čo sa s ním spraví. Vraj nič, dáš mi iba sto dollárov a ja ti dám pokoj. Stalo sa. Na druhý deň došiel znova. Trent ho s úsmevom uistil, že nemá absolútne nič, a policajt ho s úsmevom uistil, že ak mu nedá dvesto dollárov, ten kokaín, čo mal včera, sa nájde pod jeho posteľou. Na tretiu návštevu už samozrejme nečakal, spakoval sa a zmizol najrýchlejšie ako mohol. Po našej návšteve väznice v La Paz sme si uvedomili, že miestna polícia má našu adresu aj náš “finančný potenciál”. Okamžite sme zakúpili lístky do Potosi.

    Na nástupišti sa hemžili stovky domorodcov. Muži oblečení skromne do akýchsi čiernych oblekov neboli pre nás až tak exotickí ako ženy Bolívie - farebné krinolíny a bowler klobúky, španielska móda spred pár storočí. Šikmé alebo rovné postavenie toho klobúka na hlave vraj prezrádza, či je žena slobodná alebo vydatá. Tesne pred odchodom som porušil jednu z najdôležitejších stravovacích zásad v krajinách tretieho sveta. Na autobusovom termináli voňali hamburgery a ja som po 7 týždňovom putovaní Argentínou a Chile ľahší o 5 kíl zatúžil po proteínoch. Dúfal som, že moje telo si už proti "Montezumovej pomste", ako tu volajú hnačku, vytvorilo imunitu. Veľký omyl!

    Starý rozheganý mercedes, vyradený z niektorej US školy naložený našimi batohmi a objemnými nošami domorodcov vyrazil za tmy. Čakala nás 12 hodinová strastiplná cesta. Na Altiplano v 3500 metrovej nadmorskej výške, žiadne kúrenie, zima ako v psinci, batohy na streche, kabína plná domorodcov, ich sliepok, kôz a inej hávede, a my štyria gringovia, úplne vzadu. Problém so zápachom čiastočne riešilo rozbité okno vedľa nášho sedadla.

    Autobus sa pomaly škriabal cestou-necestou. Napriek tomu že bol nabitý na prasknutie, to znamená že aj chodbička bola zaprataná telami, šofér ďalej priberal hocikoho, komu sa ešte zachcelo s nami cestovať. Sám sa pritom ledva dostával k volantu. Ešte aj medzi oknom a svojim sedalom mal pasažierku! Po dvoch hodinách takejto “ jazdy” som si myslel, že už snáď na tom horšie ani nemôžem byť. Ako tak nad tým uvažujem, zrazu sa z ničoho nič ohlásil nevolaný hosť - seňor Montezuma! Ako keby chcel doložiť - ale áno, sí seňor, esta posíble - môžeš byť na tom ešte horšie! Pre kristové rany, veď to snáď ani nie je možné! Moje "pôrodné bolesti" sa náhle vystupňovali do takých kŕčov, že som sa začal zvíjať. Ale to tu nie je ani autobus MHD, kde človek stalčí gombík, ani diaľkový expres s toaletou! Kdeže zastaviť, možno tak najskôr za dve hodiny.... Moji spolucestujúci mali síce zo mňa srandu, mňa však už zalieval smrteľný pot. V zúfalstve som sa predral cez hlavy a plecia v chodbičke natlačených indiánov k šoférovi a zasyčal "PARA!" Ten, pozrúc na mňa, okamžite poslúchol. Odrazil som cestujúcich od vchodu, vyletel za autobus, strhol nohavice a ... Tá úľava bola neopísatelná! Keď som začal opäť vnímať okolie, mal som chvíľku šancu poobzerať sa po altiplano. Vynútenú zastávku využili aj podaktorí ďalší na “odľahčenie”, ale tí sa hneď aj natlačili späť do relatívne teplého autobusu. Šofér netrpezlivo túroval plynový pedál a do ksychtu mi turboval diesel. Napriek tomu by som tam najradšej zostal!

    Pomaly som preliezol späť na svoje miesto a mal asi pol hodiny pokoj, keď to celé začalo znova! Bol som už brunátny a na pokraji ďalšej erupcie. Konečne sme sa dotiahli do akejsi osadlosti, za čo som ďakoval už hádam aj všetkým svätým! Musel som trpezlivo škrípajúc zubami čakať, kým sa indianky v tých veľkých krinolínach a bowler klobúkoch vyteperili von, aby som mohol vyletieť na blízku stráň. Ako tak kvočím po pamätihodnej superúľave v tom pološere venujúc sa svojim myšlienkam, od dobroty skrížené oči, prešiel okolo náklaďák s jedným reflektorom. Svetlo trochu ožiarilo moje okolie. Naskytol sa mi šokujúci pohľad: kvočal som medzi farebnými krinolínami! Moje okolie bolo obsypané tými indiánkami z autobusu robiac to isté čo ja! Po prežitom utrpení som chcel vystúpiť a ostať niekde tam, na polceste, ale môj ruksak aj s liekmi bol na streche autobusu bez nádeje na lokálizáciu. Takže moje útrapy so seňórom Montezumom pokračovali, i keď už v miernejšej forme, až do Potosi. Toto bola pre mňa hádam najukrutnejšia cesta, akú som kedy vo svojom živote absolvoval.

    ( Autor: Steven NAGY | Email: nsteven@yourtelecom.au | WWW: http://stevennagy.blog.sme.sk )
    štastnú cestu
    List čitateľa: 2005-12-02 (10:28:14)

    Tie články z ciest sú dobré. Štastne docestujte. Dúfam, že v tej Austrálii získate odstup, a nebudete už taký zaslepený.
    P.S.
    A vzdali ste sa poslaneckého mandátu ? Keď ho nemôžete vykonávať.

    ( Autor: Denis | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    A ked na vylet, tak na poriadny!
    List čitateľa: 2005-12-02 (08:16:41)


    Srdecne zdravim vsetkych z net-cafe letiska v Tai-Pei, Taiwan (pred mnohymi rokmi FORMOZA) na ceste do Brisbane. Zelam prijemny pokec!

    ( Autor: Dr. Nagy | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Keď BOLÍVIA, tak - basa v La Paz !
    List čitateľa: 2005-11-30 (07:16:59)

    Počas môjho travellingu Južnou Amerikou som dorazil do La Paz. Vedeli sme, že tam väznia nejakých európanov, a rozhodli sme sa ich navštíviť. Keďže návštevným dňom je tu nedeľa, náš pokus pomôcť rodákom bol práve v tento deň.

    Väznicu v La Paz nájdete ľahko. Je iba asi kilometer od centra, a určite nemá obdobu nikde na svete. Je ako pevnosť obohnaná 10 metrovým múrom z nepálených tehál. Žiadne okná alebo mreže. Jediný vchod je cez veľkú dvojitú mrežovanú bránu, stráženú pozuby ozbrojenými vojakmi. Povedľa posedávajúce staršie indiánky v typických bolívijských Bowler klobúkoch ponúkajú na predaj cukríky, suveníry, cigarety, koka listy,...
    Za bránou sa hemžili trestanci, pred bránou návštevníci. Keď sme sa my
    štyria - dvaja Australčania a dvaja Švajčiari - priblížili, domorodci sa mlčky
    rozostúpili a uvoľnili prechod ku kancelárii veliteľa stráže. Smelo sme mu predložili našu túžbu vidieť zabásnutých cudzincov. Asi predpokldal, že sme nejaká ich rodina, lebo nám vzal pasy, zdvihol sluchátko, kamsi zavolal a keď skončil, súhlasne prikývol. Na jeho pokyn sme vstúpili do malej miestnosti, kde sme museli vyložiť všetky veci z vreciek, kamery, letenky, cestovné šeky, hotovosť, opasky, a ešte nás aj dôkladne prešacovali. Dali nám tlačivo, na ktoré sme mali vypísať všetky veci a hotovosť. Vojak, ktorý nás pri tom sledoval, vzrušene volal svojich kolegov pozrieť, koľko bohatstva majú títo gringovia.
    Švajčiari v tomto bode zaváhali a rozhodli sa nepokračovať. Nám dvom australanom to už akosi bolo jedno, tak sme radšej miesto nechania strážam dali veci do úschovy Švajčiarom, a pokračovali. Teraz už stačilo, aby niečo v našich veciach "našli" a poznajúc korupciu v Bolivii sme sa už z tej basy ani nemuseli dostať von!
    Vošli sme do špinavej chodby s kobkami po stranách. Spod dverí sa nám väzni pokúšali podstrčiť kúsky popísaných papierikov, asi s prosbami o almužnu alebo inú pomoc. Na konci chodby mrežová bránka, vojak s klúčom, a zakrátko nato sme sa ocitli v bizarnom svete najväčšiej koncentrácie zberby krajiny. Zrazu nám začalo byť nesmierne úzko. Životom zvetralé zarastené bezzubé tváre sú zrejme univerzálne po celom svete a trochu aj prezrádzajú dušu človeka. Poznačené kiahňami,drogami, jazvami, zárezmi a inými "suvenírmi" bitiek a nedávneho života na okraji spoločnosti. Oblečení v otrhaných háboch nás obkolesila asi stovka zvedavých tvári, síce iba pár metrov od brány, ale absolútne mimo dosahu ochrany vojakov, ktorí so samopalmi stáli a zvedavo sa dívali na nás ako v zoologickej záhrade, ako na nejaký experiment, keď sa kŕmi zver. Na naše zúfalé pohľady iba pokrčili plecami, akoby hovorili - chceli ste to, tak vám treba, gringovia! Čo nám šiblo? Načo toto?! Nie je dosť nebezpečia vonku?! Okrem cigariet a sladkostí pre zavretých európanov sme nemali nič. Animované výkriky a dopyty okolo nás ustali, keď k nám pristúpil slušne oblečený muž okolo tridsiatky. Bolo hneď vidieť, že má autoritu, lebo ostatní stíchli. Bol to európan, francúz, a ako väčšina francúzov, žiarlivých na anglický svet, nehovoril anglicky. My sme zase nevedeli francúzsky, ale napokon sme sa celkom dobre dohovorili po španielsky.
    Hneď vedel, čo chceme. Ostatní väzni postupne poodchádzali, nechajúc nás na pokoji. O európanoch v base vedel - on bol jedným z nich. Cestou sme mali konečne šancu vidieť aj niečo pre nás nepochopitelné, - ženy, aj deti! Prišli navštíviť hlavy rodín. Nasledovali sme francúza a cestou videli malinké obchody a uličky, také miniatúrne mestečko. Boli tam aj isté nepísané pravidlá, zločin a korupcia, presne ako vonku. Neviem, či tam nemali náhodou aj basu. V base basu! A ako vonku, aj tu boli bohatí a chudobní. Celu sa dalo kúpiť. Tie chudobné boli iba akési kobky v stenách so slamou miesto postele, bez dverí. Veľmi nepríjemné vo výške 3800 metrov nad morom, noci studené. Na druhom konci škály boli luxusné cely, dámske návštevy za pár stovák, aj výlety do mesta. Za 10 000 US sa dala kúpiť aj sloboda.
    Francúzi mali ubytovanie na úrovni. Cela ich stála 3000 US. Mali v nej TV, rádio, varič, rôzne zásoby jedál, cigarety, steny aj plafón oblepený krabicami cigariet Marlboro. Peniaze si zarábali businesom ako manažeri malej firmy na šitie kožených kabátov priamo v base. Už tam boli dva roky a nepokúšali o podplatenie, lebo očakávali priaznivý výsledok svojho apelu. Prečo vlastne sedeli? Vraj nejaká francúzka, ktorá bola predtým vydatá za Bolívijca a mali spolu syna, sa s ním rozviedla a chcela syna vziať do Francie, ale bývalý s tým nesúhlasil. Legálne to nešlo, tak najala týchto dvoch, aby s ním išli vyjednávať. Keďže s ním nejednali v rukavičkách, udal ich polícii ako únoscov
    Počas rozhovoru nám povedali, že nie sú jediní európania, vraj sú tam aj Nemci. Vzali nás za nimi cez akýsi labyrint. Do cely k nim sa liezlo rebríkom ako na povalu. A tam, strašne nafajčené, bez okna alebo vetrania, dvaja zúbožení Robinsoni s bradou po pás, špinaví, otrhaní, s vredmi na nohách a rukách, vek som sa im ani
    nepokúšal odhadnúť. Jeden ležal ako na smrteľnej posteli so žalúdočnými vredmi. Jedinú zábavu mali počítačový šach. Už tam sedeli dlho a ešte mali pred sebou desať rokov. Veľmi sa sťažovali na nemecké vyslanectvo, ktoré ich úplne zanedbalo. Bolo nám ich ľúto.
    Pod ochranou francúzov sme sa dostali späť k bráne. Po dlhom čakaní nás zaviedli do veliteľovej kancelárie pre pasy, a s veľkou úľavou sme sa napokon ocitli pred väznicou. Keď sme si však uvedomili, že väzenská stráž s políciou vedia našu adresu a môžu urobiť raziu, podstrčiť nám kokain a máme zaistený hotel na roky a policajti prachatých gringov na dojenie, čo najrýchlejšie sme radšej odtiaľ vypadli.

    ( Autor: Steven Nagy | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Prečo som sedel
    List čitateľa: 2005-11-30 (00:19:16)


    V sobotu, v deň volieb som sedel. Pozeral som na padajúci sneh, neskôr na dážď a malo mi byť dobre. Až tak dobre mi nebolo. Po prvý raz od novembra ´89 som nebol voliť. Cítil som, že takto rozmýšľajú a cítia aj iní. Ak iné voľby sa charakterizovali nohami, teraz zadkom. Prečo ?

    Najlepšou odpoveďou našej politickej "elite", o moju, či našu dôveru je nepovedať nič. Oni si síce sami budú vysvetľovať našu mlčanlivosť svojím svojským spôsobom a budú nás presviedčať, že to bolo preto, ako hovoria oni. Ja im chcem odkázať svoje dôvody a myslím, že neboli a nie sú len mojimi.
    Po prvé, nič nové nám nikto verejne nepredložil, začo by som zdvihol svoj hlas a stotožnil sa s ním. Reči o tom, ako dobre to bolo a ako to lepšie bude, alebo o istotách a budúcnosti, to predsa nie je program. A aj keď niečo preblesklo, tak som už neveril, že to ten konkrétny myslí vážne. Jedným slovom -bezobsažné.
    Po druhé, nikto nový a zaujímavý sa neobjavil. Samé staré, dobre známe tváre. Tie isté úsmevy, argumenty, slovosled, intonácia, bla, bla, bla. Ak sa niekto objavil nový, tak skutočne bol úplne neznámy a ničím nezaujal.
    Po tretie, propaganda cez televíziu, rozhlas, letáky či bilboardy už nezaberá. Je neosobná. Na jednom z nich sa nafúkane a bez hanby na nás smeje obžalovaný korupčník. Na inom sa chvália vytvorením 35 tisíc pracovných miest. Skutočne ich malo byť len deväť tisíc a každé nás stálo jeden a pol milióna, opakujem jeden a pol milióna. Neskutočná bezočivosť. Na inom sa usmieva trojica, z ktorej včera si zvolený poslanec vucky vyžiadal desaťtisíc korún. Opakujem desaťtisíc korún. Bezočivosť, krátkozrakosť, blbosť a hanba. Predstavte si poslanec vucky "stojí" len desaťtisíc korún. Keby slovenskí voliči vedeli o skutočnej korupčnej realite na regionálnej úrovni, tak by išli voliť len politici a tí, ktorí "volia" pivo, rum a guláš.
    Po štvrté, spojme sa aj s diablom, len aby sme vyhrali. Praví sa spoja s ľavými a tiež i s nacionalistami a inde s maďarmi a potom zasa všetci proti nim. Prepáčte mi, ale toto je grcek. Hovoria o tom, že je to politická taktika, ja hovorím, že je to grcek. Čestne prehrať je lepšie ako špinavo vyhrať.
    Po piate, nehľadajte dôvody nízkej volebnej účasti v niečom inom, ako je skutočnosť. Nie je to nezáujem, ale forma odpovedi na ponúkané sústo. Mlčanie väčšiny je výstraha. Nie je pravdou, že by občania ešte nevedeli a nedocenili právomoci vucky. Nepodceňujte nás. A tiež nie je pravdou, že by zima bola vaším nepriateľom. To sú šmykľavé barličky.
    Podľa terajších víťazov, každé víťazstvo sa ráta. Časom sa zabudne, že ich zvolil každý desiaty občan a oni ovládnu regionálne peniaze.
    Osemnásť voličov zo sto nie je reprezentatívna vzorka. Byť víťazom určite sa budem mať na pozore. A keďže hneď prví dvaja sú kresťanskí, tak ich nabádam : hovorte si, aj nám pravdu. Ak ju neviete, radšej mlčte. Vy určite nie ste tí vyvolení a my nie sme tí hlúpi. K morálnosti a teda kresťanským zásadám máte ďaleko. Budúcnosť potvrdí moje slová, že nikto a tobôž nie zvolení regionálni politici sú imúnni korupcii. Informácií, je až priveľa.
    Vnútorne cítim, že niečo musí prísť. Neošúchané, pravdivé a ľudské.

    ( Autor: satek.blog.sme.sk | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    BRAZÍLIA
    List čitateľa: 2005-11-28 (18:20:27)

    Brazília? Nie, ďakujem. Raz stačilo!

    Po dvoch mesiacoch putovania po Argentíne, Chile, Peru a Bolívii som sa dostal na východ juhoamerického kontinentu. So skupinou „gringos“ sme z Bolívie dorazili autobusom na hranicu s Brazíliou, kde som si prvý krát začal uvedomovať, že toto už asi nebude prechádzka ružovým sadom, pretože hneď po odbavení pasových formalít na bolívijskej a brazílskej hranici nás čakala akási „privítacia komisia", zložená z jedného civilistu a dvoch uniformovaných policajtov. Civilista, ktorý mal na košeli pekný odznak s číslom a v ruke bloček s príjemkou, chcel od každého z nás 5 amerických dollárov. Zaprotestovali sme s poznámkou, že sa budeme sťažovať na veľvyslanectve, ale s ním to ani nehlo a kľudne strpel, aby sme si opísali to jeho číslo. Každý nacáloval, ale ja som mu otvoril a ukázal peňaženku s tým, že mám iba jeden dollár. To je vraj OK, vzal mi ho a dal príjemku. Svitlo mi, že ide o skupinku chytrákov, ktorí tu "doja" gringov. Bolo nás asi 15 autobusom vytrasených unavených Švajčiarov, Nemcov, Američanov a nás Australčanov, takže pre tých darebákov to bol pekný, ľahký zárobok.

    Do hraničného mesta Currumby nás doviezol rozhrkaný autobus. Nebudem sa tu zmieňovať o krajine ako takej, len jedno moje konštatovanie: do Brazílie by som sa už vrátiť nikdy nechcel. Zločin a nebezpečie tam číhaju na cestujúceho skoro všade, je ho cítiť na každom kroku. Plecniaky sme si ešte v Peru dali do sisalového vaku, cez diery prestrčili opraty a keď sme museli na autobus medzi domácich, pomykávali sme nimi zboka nabok, aby útočník nemal šancu siahať na stacionárny terč. Nie vždy to však pomohlo, lebo občas rozrezali spodok batoha, vysypaný obsah schmatli a utiekli.

    Cestovať po týchto oblastiach osamotene nikomu neradím! Boli sme štyria, dvaja Austrálčania a dvaja Švajčiari, blízko centra Sao Paulo, kam sme neskoro večer dorazili k skupine hotelov v malej, dobre osvetlenej uličke. Ja a jeden z nás štyroch sme ostali na chodníku pri vchode hotela pri batohoch, dvaja ďalší išli zabezpečiť nejaký solídny nocľach. V tom momente začali okolo nás ako žraloky krúžiť podivné indivíduá. Uvedomili sme si, že za chvíľu asi prídeme o všetko. V poslednom momente, keď nás z troch strán obstáli ôsmi a chystali sa zaútočiť, sa stalo niečo, čo vídavať v hollywoodskych akčných filmoch: zakvílili policajné sirény, zapišťali brzdy a pristálo 5 (päť!) policajných áut, z ktorých vyskákali kukláči s odistenými zbraňami. Celú bandu prirazili tvárami ku stene, prehmatali, dvoch zbalili a zbytok rozohnali. Na nás sa iba bez slova podívali, naskočlil do áut a zmizli. Celá akcia trvala asi minútu, ale nami otriasol dokonale! Uvedomili sme si, že aj policajti musia na akcie vo väčšom počte, jeden či dvaja nemajú šancu.

    Brazilia je pre cestovateľa životu nebezpečná. Drastická dispenzia verejného poriadku hovorí sama za seba. Mladej Írke sa stalo, že ju prepadol chlapčisko a odtrhol jej z krku vrecúško s cennosťami. Jej krik upútal pozornosť ozbrojeného strážnika spred vchodu banky, ktorý jednoducho vytiahol pištoľ a utekajúceho mladíka strelil medzi lopatky. Do smrti si bude Írka vyčítať, že zapríčinila smrť neznámeho mladého chlapca. Iný cestovateľ sa prebral v nemocnici s odborne zašitým rezom na drieku a s ukrutnými bolesťami chrbta. Spomenul si už iba na pivo vypité v kantíne, ktorým ho omámili. K životu sa prebral až v priekope, bez všetkého čo so sebou mal, ale hlavne - bez obličky! Nebezpečné sú však aj oficiálne inštitúcie. Istá turistka dostala zápal slepého čreva a musela do nemocnice, kde ju odoperovali. Keď sa prebrala, lekár ju informoval, že jej vybral aj vaječniky, lebo sa mu zdalo, že neboli v poriadku! Počuli sme o veľmi zlých skúsenostiach iných cestovateľov. Brazílski "bandoleros" olúpili napríklad aj dvoch urastených austrálskych policajtov, tráviacich svoju dovolenku poznávaním prírodných krás Brazílie, pričom bkľúčení šiestimi lotrami prišli v malej uličke o všetky svoje veci. Stali sa aj "komické" orabovania. Istého Angličana s batohom, predierajúceho sa cez otáčaciu rampu pri východe z letiska, zablokovali štyria chlapi, jeden mu pichol do zadku šalátovú vidličku, batoh mu z remeňov odsekli a zmizli v dave.
    Brazília je obrovská a jediná portugalsky hovoriaca krajina Južnej Ameriky. Prečo? Ktosi naspísal, že Portugalci dobyli tento kontinent nie zbraňami ako Španieli, ale - pohlavnými orgánmi. Ked Španieli objavili Nový Svet, vyšli s klauzulou, podľa ktorej Portugalci, ich objaviteľskí rivali, nemali právo na nijaké novoobjavené územia západne od 50 stupňového poludníka. A to urobili chybu. Portugalský moreplavec Alvarez Cabral v roku 1560 ani tak ďaleko na západ sa plaviť nemusel: v blízkosti 35 stupňového poludníka objavil nový kontinent – Južnú Ameriku. Potom sa už stačilo len dosť rýchlo množiť, na čo sú Brazilci "špecialisti", a neskôr zabrať obrovské portugalsky hovoriace územie, ktorým je dnes Brazília, a Španielom nechať okolité krajiny. A tak je teraz portugalčina, aj vďaka ich hormónom, po angličtine a španielčine tretím najužívanejším jazykom západného sveta.
    Cestovateľ si tam nemôže byť istý ničím. Musí byť neustále v strehu, nesmie mať na sebe nič cenného ani nič nápadného, čo by mohlo lákať útočníkov. Tí vedia byť suroví, strhnú hodinky z rúk, retiazku z krku či náušnice z uší, a to aj s kožou! Môj spoluvandrovník bol na ulici obraný o troje hodín! Napriek tomu že som o týchto úskaliach vedel a dával som si sakramentský pozor, predsa som bol olúpený, a to raz na ulici o šek na 50 amerických dollárov a druhý krát o hodnotné suveníry a koženú bundu z ruksaku. Šek som síce dal ihneď telefonicky zrušiť a hodnotu olúpených vecí z ruksaku mi nahradila poisťovňa, ale ten zhon okolo toho, policajné výsluchy a potvrdenia, to napätie, stress a zlý pocit, keď je človek olúpený, to nikomu nikto neuhradí. Preto buďte maximálne opatrní pri výbere vašich poznávacích destinácií. Opatrnosti nie je v takýchto končinách sveta nikdy dosť.


    ( Autor: Steven Nagy | Email: nsteven@uvtc.com.au | WWW: neurčené )
    Slovensko a EURO
    List čitateľa: 2005-11-28 (10:22:59)

    Slovensko je na cestě k euru dál než Česko
    [PRAHA, 16. listopadu] - Slovensko je na cestě k přijetí eura dál než Česká republika; mnohem více pokročilo v rozpočtové reformě, která je pro vstup do eurozóny klíčová, ale také více věří v přínosy jednotné měny. Vyplynulo to z rozhovoru ČTK s viceguvernérem České národní banky Oldřichem Dědkem a viceguvernérem slovenské centrální banky Ivanem Šramkem.
    "Slovensko již ukončilo debatu o prospěšnosti eura a argumenty hovořící ve prospěch přijetí jednotné měny znějí důvěryhodněji než ty, které byly proti," uvedl Šramko. Naopak diskuse v Česku podle Dědka ještě nedospěla k jednoznačnému závěru, zda přínosy zavedení jednotné měny převýší náklady. Slovensko věří, že vstup do eurozóny kromě kurzové stability a nižších transakčních nákladů povzbudí i příliv zahraničních investic, a tím urychlí růst HDP o jedno procento. Tyto argumenty mají podle Šramka větší váhu než například ztráta vlastní měnové politiky.

    Také podle Dědka převažují výhody společné měny. Česko již dnes směřuje 70 procent vývozu do eurozóny a po jejím rozšíření o významné obchodní partnery jako Slovensko, Polsko či Maďarsko to bude ještě více.
    "Argument kurzové stability pro tak obrovský segment našich exportů má nesrovnatelně vyšší váhu než další argumenty, které lze uvést na druhé straně," uvedl.

    Slovenská národní banka spatřuje v přijetí eura méně ekonomických rizik než Česká národní banka. Ta se obává, že bez bez dokončení potřebných reforem by vstup do eurozóny mohl české ekonomice způsobit potíže. Také vidí určité riziko v tom, že bez důslednějších ozdravných kroků se stav českých veřejných financí nemusí zlepšovat až tak rychle, jak si vláda naplánovala.

    Podle Dědka by si česká vláda měla vzít ze slovenských reforem příklad, inspirující by mohla být například reforma důchodů, zdravotnictví či přístup ke školnému. Ocenil zejména to, že Slovensko reformami nutí jedince k větší odpovědnosti a naopak omezuje roli státu v ekonomice. "To je ten správný směr, kterým by se měla vydat i Česká republika," dodal Dědek.

    Oba bankéři varovali před závody do eurozóny. "Není dobré z toho dělat závod. Je důležité, aby země vstupovala, až když je připravená," řekl Šramko. "Slovenská vláda si vzala reformy za své. To je to, co nás žene dopředu a vytváří podmínky pro přijetí eura v roce 2009," dodal. Česko by podle vládní strategie mělo vyměnit korunu za euro do roku 2010, tedy zřejmě o rok později než Slovensko.

    Oba bankéři se také shodli, že Česko i Slovensko by měly svázat korunu s eurem pouze na dobu nezbytně nutnou, tedy dva roky před vstupem do eurozóny. Do té doby je podle nich výhodnější držet českou i slovenskou korunu mimo tzv. mechanismus směnných kurzů ERM-2.
    Konvergenční kritéria nutná pro přijetí eura:
    1. Míra inflace smí převyšovat úroveň tří zemí EU s nejnižší inflací nejvýše o 1,5 procenta
    2. Dlouhodobá úroková míra smí být nejvýše o 2,5 procenta vyšší, než je tato míra ve třech zemích EU s nejnižší inflací
    3. Deficit státního rozpočtu smí dosahovat nejvýše tří procent HDP. Pokud tuto hladinu mírně převyšuje, musí se snižovat.
    4. Velikost veřejného dluhu smí dosáhnout nejvýše 60 procent HDP. Pokud je dluh vyšší, musí se postupně tomuto limitu přibližovat.
    5. Měnový kurz musí být poslední dva roky před vstupem součástí měnového mechanismu ERM II a nesmí se nadměrně vychylovat mimo stanovené pásmo.


    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Aj toto je zaujímavé:
    List čitateľa: 2005-11-28 (08:02:29)

    Slovensko je v raste konkurencieschopnosti 41. na svete
    Slovensko si v tohtoročnom rebríčku rastu konkurencieschopnosti polepšilo o dve miesta a je 41. na svete. Tento rebríček zostavuje každoročne Svetové ekonomické fórum.
    Víťazom sa už tretí krát po sebe stalo Fínsko. Na ďalších miestach sú krajiny USA, Švédsko a Dánsko.
    Hodnotenie konkurencieschopnosti je určené hlavne zahraničným investorom, ale miesto v rebríčku je súčasne vizitkou krajiny a hodnotením jej schopnosti prispôsobiť sa výzvam globalizovaného sveta. Dá sa predpokladať, že aj na základe takýchto rebríčkov, akým je aj index rastu konkurencieschopnosti od Svetového ekonomického fóra, si vyberajú zahraniční investori krajiny pre svoje investície.
    Index konkurencieschopnosti sa vypočítava z trojice ukazovateľov, ktoré hodnotia úroveň ekonomiky, verejných financií a celkovú makroekonomickú situáciu. Zahŕňa napríklad právne prostredie, mieru korupcie, rozvoj informačných a komunikačných technológií alebo účelnosť verejných výdajov. Medzi hlavné konkurenčné nevýhody Slovenska sa tak ako aj po minulé roky uvádzajú vysoké vládne výdavky, korupcia a klientelizmus, vymáhateľnosť práva a nedostatočná legislatívna ochrana majetku
    Slovensko sa v roku 2005 posunulo v rebríčku dopredu o dve miesta aj napriek tomu, že jeho index sa v porovnaní s rokom 2004 znížil. V porovnaní so susednými krajinami však Slovensko zaostáva, priami susedia Slovenska okrem Poľska (51.) a Ukrajiny (84.) sa umiestnili na lepších miestach – Rakúsko 21., Česká republika 38., Maďarsko 39. Rovnako sú pred Slovenskom z hľadiska rastu konkurencieschopnosti aj Slovinsko a pobaltské krajiny.
    Poradie krajín sveta podľa indexu rastu konkurencieschopnosti v rokoch 2004 a 2005
    Poradie 2005
    Krajina
    Počet bodov 2005
    Počet bodov 2004 / poradie
    1.
    Fínsko
    5,94
    5,95 / 1.
    2.
    USA
    5,81
    5,82 / 2.
    3.
    Švédsko
    5,65
    5,72 / 3.
    4.
    Dánsko
    5,65
    5,66 / 5.
    5.
    Tchaj-wan
    5,58
    5,69 / 4.
    6.
    Singapur
    5,48
    5,56 / 7.
    7.
    Island
    5,48
    5,44 / 10.
    8.
    Švajčiarsko
    5,46
    5,49 / 8.
    9.
    Nórsko
    5,40
    5,56 / 6.
    10.
    Austrália
    5,21
    5,25 / 14.
    11.
    Holandsko
    5,21
    5,30 / 12.
    12.
    Japonsko
    5,18
    5,48 / 9.
    13.
    Veľká Británia
    5,11
    5,30 / 11.
    14.
    Kanada
    5,10
    5,23 / 15.
    15.
    Nemecko
    5,10
    5,28 / 13.
    20.
    Estónsko
    4,95
    5,08 / 20.
    21.
    Rakúsko
    4,95
    5,20 / 17.
    32.
    Slovinsko
    4,59
    4,75 / 33.
    38.
    Česko
    4,42
    4,55 / 40.
    39.
    Maďarsko
    4,38
    4,56 / 39.
    41.
    Slovensko
    4,31
    4,43 / 43.
    47.
    Taliansko
    4,21
    4,27 / 47.
    51.
    Poľsko
    4,00
    3,98 / 60.
    67.
    Rumunsko
    3,67
    3,86 / 63.
    75.
    Rusko
    3,53
    3,68 / 70.
    84.
    Ukrajina
    3,30
    3,27 / 86.
    116.
    Kirgizsko
    2,62
    -
    117.
    Čad
    2,37
    2,50 / 104.
    Zdroj: Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org)

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Pohľad na Slovenskú ekonomiku očamo Česka
    List čitateľa: 2005-11-18 (17:55:54)

    Český "Buldozer" jede bojovat proti slovenským reformám

    Příběh země, která dostala odvahu k radikálním hospodářským reformám.

    (Josef Zemánek 13.10.2005) Předsedovi slovenské populistické levicové strany Smer - Robertovi Ficovi - začíná docházet volební munice. Slovensko je čtvrtou nejrychleji rostoucí ekonomikou v Evropě, nezaměstnanost se dlouhodobě snižuje, inflace je nejnižší za posledních několik let, reálné mzdy rostou meziročně o více než 5%, stavebnictví zažívá největší boom od druhé světové války, do země míří zahraniční investice za stovky milionů dolarů a stav veřejných financí je na takové úrovni, že Slovensko bude schopné v průběhu roku 2006 splnit veškerá Maastrichtská kritéria pro přijetí jednotné evropské měny euro. Z hospodářského hlediska tedy nemá Robert Fico příliš prostoru ke kritice.

    "Náš" socialista a populista v jedné osobě se tedy vydává pro pomoc do zahraničí. Nejde však do Maďarska, kde socialistická vláda "ruinuje" státní finance, nejde do Polska, kde byly podobné levicové strany jako je Smer "rozprášeny" před několika týdny v parlamentních volbách a nejde ani za německým socialistou Gerhardem Schröderem, kterému se podařilo přivést svou zem na práh trvalé hospodářské stagnace. Robert Fico jede za českým socialistickým premiérem Jiřím Paroubkem, alias "Buldozerem" (mediální přezdívka Jiřího Paroubka), aby s ním uzavřel spojenectví do příštích českých a slovenských parlamentních voleb.

    Jiří Paroubek (jemuž není cizí aktivní politická spolupráce s komunistickou stranou (KSČM), a jehož politické výstupy nápadně připomínají politické "výstupy" ruského prezidenta Vladimíra Putina a některých politických představitelů bývalého Československa z dob před rokem 1989) bude spolu s Robertem Ficem hanět rovnou daň, bude Slovákům prezentovat "úspěchy" českého zdravotnictví, bude vyzdvihovat "úspěchy" české sociální demokracie v oblasti nezaměstnanosti a pravděpodobně také nezapomene poukázat na to, jak "dobře" se žije v Česku bez reformy penzijního systému a jak dobře se utrácejí peníze ze státního rozpočtu, získané výběrem "progresivních daní".

    Slováci se také budou muset připravit na to, že se po boku Roberta Fica objeví i bývalý český premiér Miloš Zeman, kterému se během čtyřletého vládnutí podařilo v Česku zvýšit nezaměstnanost z pěti (až šesti) procent na deset procent, který nastartoval politiku hlubokých deficitů veřejných financí, který zdvojnásobil český státní dluh z 200 miliard korun na 400 miliard korun, který (spolu s jeho následovníky) rozpustil příjmy z privatizace (Česká spořitelna, Komerční banka, Transgas...) v sociálních výdajích a který se v dobách svého vládnutí obklopoval spolupracovníky zapletenými do hospodářské kriminality, do přípravy vraždy novinářky a do aktivit, zavánějících korupcí.

    Trojice Paroubek, Zeman, Fico bude v příštích měsících hlásat v Česku i na Slovensku "evangelium socialismu", které bude pravděpodobně mnohdy okořeněné i notnou dávkou demagogie. Od Miloše Zemana se možná Slováci doslechnou, že Slovensko je "spálenou zemí" (paralela s volební kampaní v roce 1998 v Česku). Od Roberta Fica se naopak čeští voliči "dozvědí", že rovná daň ožebračuje chudé, zvýhodňuje bohaté, konzervuje nezaměstnanost na dvaceti procentech atd. Češi i Slováci se tedy budou muset obrnit notnou dávkou trpělivosti, aby předvolební "socialistické divadlo" přežili bez újmy na zdraví. Velmi složitě se bude také v následujících měsících rozlišovat předvolební demagogie (a někdy i lži) od reality a od skutečných hospodářských čísel.

    První demagogickou a lživou předvolební vlaštovkou byl například článek českého poslance Evropského parlamentu Tomáše Zatloukala v Hospodářských novinách (Češi Slovensko obdivovat nemusí, HN, 19. září). Poslanec Tomáš Zatloukal tento článek napsal prakticky stylem Roberta Fica. Napsal v něm například, že i přes tvrdé reformy se nezaměstnanost na Slovensku pohybuje stále kolem dvaceti procent, což je buďto lež, demagogie nebo neznalost skutečného stavu slovenského hospodářství. Na těchto číslech se totiž pohybovala nezaměstnanost na Slovensku před dvěmi až třemi lety. Aktuální míra nezaměstnanosti se podle údajů slovenského Ministerstva práce, sociálních věcí a rodiny nachází na hladině 10,9% (srpen 2005), podle metodiky Eurostatu činí 15,2% (srpen 2005) a podle výběrového šetření pracovních sil (velice nepřesný údaj) se počet nezaměstnaných na Slovensku pohybuje kolem 16,2% (2. čtvrtletí 2005). O dvaceti procentech tedy není nikde ani vidu ani slechu. Nezaměstnanost se přitom na Slovensku každoročně snižuje o jedno až dvě procenta.

    V podobném duchu je napsán i celý zbytek zmíněného článku. Chybí v něm zmínka o provedené slovenské penzijní reformě a naopak v něm nechybí zmínka o množství slovenských občanů jdoucích za prací do Česka. Autor k "cestování za prací" ale neuvádí, že to je jev známý již více než 10 let. Pokud dokáže Tomáš Zatloukal alespoň trochu analyzovat současnou hospodářskou situaci v regionu, zjistí, že v průběhu roku 2006 bude na Slovensku otevřeno několik nových zahraničních podniků, jejichž zaměstnanci se pravděpodobně stane i množství Čechů pocházejících z českého pohraničí. Pokud dojde na Slovensku ke snížení rovné daně (na 15-17%) a ke zkvalitnění dopravní infrastruktury, lze očekávat další přísun zahraničních investic do této země, což by například znamenalo několik stovek nových pracovních míst pro moravské vysokoškolské a středoškolské studenty a pro dlouhodobě nezaměstnané dělníky z Ostravska. Nestačí se tedy pitvat v minulosti a současnosti, ale je třeba podívat se alespoň jeden nebo dva roky do budoucnosti. Tato vlastnost by však měla být v popisu práce každého Evropského poslance, placeného z daní obyvatel Evropské unie.

    Názor, že slovenské reformy jsou "velkou státní PR akcí určenou zahraničním médiím a investorům" lze považovat za názor hlupáka. V současné době se na světě nachází 220 zemí. Každá z těchto zemí se přitom snaží dostat do povědomí mezinárodních investorů. To že se toto podařilo malému pětimilionovému Slovensku (a ještě k tomu prakticky zadarmo) není žádné negativům, ale naopak pozitivum. Pokud se podaří europoslancovi Tomášovi Zatloukalovi udělat České republice ve světě alespoň poloviční reklamu, jako se podařilo Slovensku, bude moci s klidným svědomím psát něco o "PR akcích". Bez podobné "reklamní kampaně" spojené s rovnou daní by zahraniční investoři (PSA Peugeot Citröen, Kia, Ford, Dell...) pravděpodobně o Slovensku nikdy neslyšeli...

    * * *

    Slovenské hospodářství

    Hospodářský růst

    Ve druhém čtvrtletí letošního roku zvýšilo slovenské hospodářství svůj výkon o 5,1% (meziročně). Růst HDP tak byl v tomto čtvrtletí na vlas shodný s růstem HDP v prvním kvartálu tohoto roku. Za číslem +5,1% bylo schováno několik velmi pozitivních hospodářských trendů a skutečností, o kterých je třeba se zmínit:

    A) Tvorba hrubého fixního kapitálu vzrostla meziročně o vysokých +10,7%, což v překladu znamená, že podniky na Slovensku čile investují do nových technologií. Tento fakt se projeví v nejbližších čtvrtletích zvýšenou dynamikou celé slovenské ekonomiky.
    B) Spotřeba domácností se zvedla o +5,6%. Významně tedy roste kupní síla obyvatel a slovenský hospodářský růst se tak zbavuje závislosti na hospodářském vývoji v okolních zemích (Česko, Slovensko, Rakousko, Německo, Maďarsko).
    C) Vývoz zboží a služeb (+5,0%) drží krok s dovozem (+6,9%).
    D) Spotřeba vlády se zvyšuje o nepatrných +0,7%. Slovenský stát se připravuje na přijetí jednotné evropské měny euro a začíná proto šetřit, aby splnil do konce roku 2006 Maastrichtská rozpočtová kritéria (schodek veřejných financí < než 3,0% HDP).

    V evropském měřítku je kondice slovenského hospodářství nadmíru "uspokojivá". Slovensko je stále čtvrtou nejrychleji rostoucí ekonomikou v Evropské unii (EU 25). Úspěšnější je pouze Litva, Lotyšsko a Estonsko. Růst HDP v EU25 (2005/I)

    V dalších čtvrtletích a letech by se přitom mohlo Slovensku podařit postoupit až na vrchol evropského hospodářského žebříčku. Ekonomika Litvy, Lotyšska a Estonska sice v nejbližších čtvrtletích poroste o 7-10%, na Slovensku však v průběhu roku 2006 a 2007 spustí výrobu několik významných zahraničních investorů (PSA, Kia...), čímž se ekonomický výkon celé země skokově posune do mantinelu +7 až +9%. Růst HDP Slovensko

    Mzdy

    V prvním čtvrtletí roku 2005 vzrostla průměrná hrubá mzda na Slovensku reálně o 7,2% (!) meziročně a podobně dobrého výsledku se dočkali slovenští zaměstnanci i ve druhém čtvrtletí (+5,6%). Výsledky nedávno provedených hospodářských reforem tedy získávají mnohem "hmatatelnější" podobu, než tomu bylo v nedávné minulosti. I když se slovenské platy zvyšují nejrychlejším tempem ve střední Evropě, bude trvat ještě minimálně čtyři roky, než se kupní síla slovenských obyvatel vyrovná kupní síle lidí zaměstnaných v Česku.

    K platům v zemi je však nutné dodat ještě jednu poznámku: V nejbližší době se budou poměrně viditelně zvyšovat platové rozdíly mezi (vysokoškolsky) vzdělanými a kvalifikovanými zaměstnanci, pracujícími například v automobilovém průmyslu, a mezi zaměstnanci bez maturity pracujícími v neperspektivních oborech (textilní a kožedělný průmysl). Zatímco u první skupiny se bude kupní síla zvyšovat zhruba o 10% ročně, ve druhé skupině bude růst kupní síly zhruba poloviční. Prohlubovat se budou i regionální mzdové rozdíly.

    Při troše "představivosti" by tedy v roce 2010 mohla "platová situace" na Slovensku vypadat následovně: Průměrná mzda vysokoškolsky vzdělaného zaměstnance v Bratislavském kraji bude atakovat hranici 40 000 slovenských korun a průměrná mzda vyučeného dělníka (nebo švadleny) pracujícího v Prešovském kraji se bude pohybovat v mantinelu 14 000 až 16 000 Sk. Vše se tedy bude točit kolem vzdělání, jako je tomu jinde ve vyspělém světě. Aby se do skupiny "dobře placených" zaměstnanců dostalo více lidí, než je tomu v současnosti, bude nutné provést důkladnou reformu vysokého školství a zároveň s tím změnit celkový pohled na školský systém jako takový (zvýšit frekvenci výuky angličtiny na základních a středních školách, provázat teoretické studium s praxí, změnit přístup veřejnosti k celoživotnímu vzdělávání a k rekvalifikacím, zdvojnásobit přísun státních a soukromých peněz do školství a do vědeckého výzkumu, apod.). Toto je ale nutné učinit v celé střední a východní Evropě (včetně Česka).

    Inflace

    V průběhu léta se na Slovensku "zdražovalo" zhruba dvouprocentním tempem. V červnu činil meziroční růst spotřebitelských cen +2,5% a v červenci i srpnu toto čísla spadlo na +2,0%. Inflace je tak v současnosti na Slovensku nepatrně nižší než v Eurozóně, což mimo jiné znamená, že země splňuje další z Maastrichtských kritérií pro přejití jednotné evropské měny euro.

    K největšímu meziročnímu poklesu cen došlo v srpnu u nábytku a vybavení domácností (-3,2%), u potravin (-2,5%) a v oblasti oděvů a obuvi (-1,3%). Nejvíce naopak zdražilo v posledním letním měsíci vzdělávání (+33,9%), zdravotnictví (+7,4%) a bydlení s elektřinou, vodou a plynem (+6,4%).

    Nezaměstnanost

    V srpnu se na Slovensku nacházelo 281 549 nezaměstnaných osob (schopných ihned nastoupit do práce). Míra nezaměstnanosti tak klesla na 10,9%, což je nejnižší hodnota za posledních 10 let. Míra nezaměstnanosti

    Nezaměstnanost se v současnosti snižuje přibližně o dva procentní body ročně. To platí jak pro metodiku Ministerstva práce, sociálních věcí a rodiny, tak pro metodiku Eurostatu a statistického úřadu Slovenské republiky.

    Počátkem příštího roku spustí výrobu ve svém závodu automobilka PSA a v průběhu roku se k ní přidá Kia spolu s několika subdodavateli. Nezaměstnanost se tedy bude i nadále snižovat tempem 1-2% ročně. Ke konci roku 2006 klesne pod 10% a v průběhu roku 2007 se bude počet nezaměstnaných Slováků pohybovat mezi osmi až devíti procenty, tj. zhruba na úrovni Česka a Evropské unie. Porovnání české a slovenské nezaměstnanosti

    Pokud zároveň do země zamíří některý další velký investor (Dell, Ford...) a zároveň se podaří slovenské vládě ještě více zlepšit podmínky pro živnostníky a drobné podnikatele (nižší odvody na sociální pojištění, nižší daně, srozumitelné právní předpisy), ustálí se míra nezaměstnanosti na Slovensku trvale pod sedmi procenty.

    Průmysl

    Za prvních 7 měsíců se průmyslová produkce v zemi zvedla meziročně o 3,5%. Průmysl byl v tomto období "tažen" především výrobou strojů a zařízení (+8,6%), produkcí kovových výrobků (+8,3%) a výrobou elektrických a optických zařízení (+7,7%).

    Výroba dopravních prostředků se ve sledovaném období propadla o (-5,6%). Důvodem tohoto propadu je probíhající "přestavba" výrobních linek bratislavské automobilky Volkswagen (přípravy na rozjezd výroby nového modelu Audi), která v současnosti generuje téměř veškerý obrat celého odvětví (automobilový průmysl). Ke konci letošního roku se situace ve Volkswagenu vrátí opět do normálu a růst výroby automobilů se dostane k hodnotám blížícím se dvaceti procentům. K dalšímu dramatickému skoku dojde v průběhu roku 2006, kdy svou výrobu spustí PSA a posléze i Kia spolu s množstvím subdodavatelů. Celková průmyslová výroba na Slovensku poroste v tomto období (2006-2008) nejrychlejším tempem v celé Evropské unii (cca +15% až +25% (!) meziročně). Rychlejší už bude pouze růst průmyslové výroby v Číně.

    Stavebnictví

    Jak již bylo uvedeno na počátku tohoto článku, zažívá slovenské stavebnictví největší boom od druhé světové války (pokud odmyslíme několik velkých komunistických stavebních akcí z dob před rokem 1989, spojených s plněním pětiletek). Roste kupní síla obyvatel, díky čemuž si mnoho lidí pořizuje hypotéku na nové bydlení (výstavba bytů a rodinných domů), buduje se dopravní infrastruktura a zároveň s tím probíhá výstavba několika velkých průmyslových podniků zahraničních investorů.

    Důkaz zlaté éry slovenského stavebnictví je následující: V červnu se v zemi prostavělo 10,8 miliard slovenských korun, což představuje meziroční nárůst celého oboru o vysokých +25,2%! V červenci bylo prostavěno 10,4 miliard Sk. Meziroční růst se i v tomto měsíci pohyboval kolem čísla 17,6%. Celoroční růst stavebnictví za rok 2004 o 5,6% bude letos překonán minimálně dvojnásobně. Že by úspěch daňové reformy?

    Maloobchod

    Od stavebnictví se přesuňme k maloobchodu a podívejme se na to, jak se daří slovenským obchodníkům.

    Hned na první pohled je vidět, že Slováci začínají více vydělávat, a tím pádem i více utrácet. Část peněz si sice musí "dávat stranou" na splácení hypoték (to platí především mladé lidi zakládající rodinu), přesto jim však zbude (v průměru) dost finančních prostředků na ostatní nákupy. V červenci se díky tomu zvedly tržby maloobchodníků o poměrně vysokých +7,5% meziročně a v květnu dokonce o +9,6%.

    Státní rozpočet

    Zatímco v loňském roce skončil státní rozpočet s deficitem 70,3 miliard Sk (5,3% HDP), v letošním roce budou výsledky hospodaření státu mnohem lepší. Nasvědčují tomu alespoň čísla za prvních devět měsíců letošního roku, které zakončila státní pokladna se schodkem -8,1 mld. Sk. Nadmíru dobře se přitom vybíraly daně z příjmu právnických osob (podniky) a daně z přidané hodnoty (DPH).

    Rok 2005 tedy bude uzavírat slovenský stát s deficitem cca 55 miliard slovenských korun Schodek státního rozpočtu (mld. Sk), což bude přibližně -3,8% HDP. Schodek státního rozpočtu (% HDP) V roce 2006 se hospodaření státu ještě mírně zlepší. Deficit klesne pod 45 miliard korun, čímž se dostane pod magickou hranici 3,0% HDP, kterou je nutné spolu s mimorozpočtovými fondy "nepřekročit" pro přijetí jednotné evropské měny euro.

    Pokud nedojde po příštích slovenských parlamentních volbách k změkčení některých reforem, ale naopak se některé reformy ještě prohloubí a k tomu se přidá snížení rovně daně z 19-ti procent na 15-17%, podaří se Slovákům připravit do roku 2010 vyrovnaný státní rozpočet. Slovensko by pak bylo v této době s ekonomickým růstem 7-9%, nezaměstnaností 6-8%, vysokým růstem kupní síly obyvatelstva a reformovaným penzijním systémem jednou z nejlépe ekonomicky prosperujících (a stabilních) zemí v Evropě.

    Kdo před několika lety "vsadil" na slovenský hospodářský "zázrak", podobně, jako tomu učinil portál euroekonom v roce 2003 (zde), ten může v současné době sledovat, jak jeho pomyslný "kůň" vbíhá s velkým náskokem do cílové rovinky. Kdo slovenské reformy odsuzoval, tomu nezbývá nic jiného, než otevřít učebnici ekonomie a hospodářské politiky na první stránce a začít usilovně studovat. Potom si může tento člověk přečíst "Svobodu volby" od Miltona Friedmana, "Bohatství národů" od Adama Smithe a nastudovat několik "kapitol" "Školy veřejné volby" Jamese Buchanana, aby zjistil, jak se dá z malého a poměrně "chudého" státu vytvořit během dvou desítek let bohaté a prosperující hospodářství (viz. Švýcarsko, Irsko, Nový Zéland, Island, Singapur a ... Slovensko 2020).

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Spomienka
    List čitateľa: 2005-11-15 (15:31:10)

    Aj ja spomínam. (Memento pre pozostalých.)

    Všetkých svojich predkov som už pochoval. Statočne nesiem údel posledného potomka rodu. Ešte aj toho jediného žijúceho súrodenca som už takmer pochoval! Nebyť internetu, boli by sme pre vzdialenosť, ktorá medzi nami pred takmer 40-timi rokmi vznikla, dodnes od seba oddelení. Sťaby mŕtvi.


    Bolo to už strašne dávno, čo som s tým začal. Najprv otec. To som mal šesť. Potom sestra Magduška, Jurkova mamička. Odišla náhle, v noci, v spánku. Vraj zástava srdca. Hong-Kong-ská chrípka. V r. 1963 skosila tisíce. Jurko mal vtedy tri roky!

    A potom to pokračovalo: 1965 mama. Zostal som ako 13-ročný u najstaršej sestry Valiky. Tá mi bola až do svojej smrti v r.1998 druhou mamou. Vychovala ma, spolu so svojím jediným synom Petrom, mojím druhým synovcom.

    A potom - tragédia: august 1968, invázia Rusov. Následky pre tisíce. Aj pre mňa. Odišiel môj brat Štefan, vekom a povahou mi najbližší. Odišiel do Tramtárie, do neznáma. Do nenávratna.

    Napriek nepriazni osudu som vyštudoval vysokú. A nie hocijakú, ale hádam tú najťažšiu. A nie hocijako, ale excelentne!

    Ešte som sa nestihol poriadne ani naučiť robiť a už som pochovával zas. Môj tútor Ondrej. Najstarší brat Tibor. Valika. Valika!

    Som tu už len ja a môj brat. Už sa nevolá Štefan, ale Steven. Vďaka internetu a jeho komunikačným programom sme napriek tak obrovskej vzdialenosti denne v kontakte. Stretávame sa. Občas aj navštevujeme. Spolupracujeme aj na tomto blogu, ako ste si ráčili všimnúť. Chystám sa opäť za ním, prvého decembra, na tri mesiace. Chcem sa tam s manželkou a s dcérou Valériou usadiť. Kým ho nepochovám. Alebo on mňa. Nadlho. Najradšej natrvalo. Najradšej … navždy!

    Prosím, nezávidťe mi.

    Milan, alias Juraj, alias Gustík, alias ... Fehérkuťa.

    ( Autor: MUDr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Skype trochu inak
    List čitateľa: 2005-11-09 (21:02:13)

    SKYPE trochu inak

    Môj domáci učiteľ angličtiny žije v Austrálii a predsa chodí ku mne domov dvakrát denne na dve hodiny intenzívnej jazykovej výuky. Ráno o šiestej, keď on má tri poobede, a večer o deviatej, keď u neho je šesť ráno. Možno tomu neveríte, ale je to tak. Odovzdávam slovo môjmu učiteľovi:

    Pred 2 rokmi zazvonil telefón. Volal mi bratranec zo spojených štátov. Nič neobvyklé. Až na to, že volal z počítača pomocou programu SKYPE. Okamžite som si tento program nainštaloval a vyskúšal, je bezplatne k dispozícii, kedykoľvek voľne stiahnuteľný. Za tie dva roky existencie sa stále zdokonaľuje a teraz je to už veľmi dobrý produkt s mnohými možnosťami, ako napr. video-audio-konferencia. Dnes sa bezproblémovo zhovárame traja z troch kontinentov: Európa, Amerika a Austrália. Medzi Argentinou, Slovenskom a Queenslandom "miešame" angličtinu, španielčinu a slovenčinu. Je to vynikajúci pocit! Napriek obrovskej vzdialenosti sa môžem kedykoľvek s bratom a bratrancom pozhovárať, ako keby sme sedeli okolo rodinného krbu.
    Objavili sme však s bratom ďalšiu, veľmi užitočnú možnosť tohoto komunikačného programu: intenzívnu výuku jazyka. Keď môj brat doma na Slovensku niekomu spomenie, že má denne dve lekcie angličtiny a že učitel mu chodí do spálne ráno a večer na dve hodiny výuky až z Austrálie, neznalí si myslia, že žartuje. Nie, vôbec nežartuje. Ako je to možné? Celkom jednoducho: napojíme sa v stanovenom čase na internet a aktivujeme Skype. Program má podsúbor, ktorý umožnuje počas hovoru aj písomný chat, takže ja mu dám anglický text, on ho číta a prekladá a ja mu opravujem výslovnosť alebo preklad, čiže robíme vlastne všetko presne tak, ako je to aj na intenzívnych jazykových kurzoch. Takýto systém výuky bol a ešte aj dnes je zaužívaný tu v Austrálii už mnoho desiatok rokov. Deti na farmách vydialených od svojich učitelov tisíce kilometrov boli s nimi v kontakte vysielačkami. Dnes sú vysielačky nahradené oveľa dokonalejšími komunikátormi - počítačmi.
    Stiahnuť Skype je jednoduché ( http://www.skype.com/ ). Vyberiete si svoje Skype-meno a váš kod a môžete bezplatne komunikovať s inou osobou, ktorá už Skype má a ktorú si môžete vo vyhľadávači nájsť a zaradiť do kontaktov. Pri inštalácii je dobré uviesť o sebe všetky dôležité údaje: meno, adresu, telefón, krajinu atď. Vytvoríte tak váš profil aj s prípadnou fotografiou, ktorý môžete kedykoľvek dopĺňať či meniť. Môžete si zaviesť Skype Out - volanie na telefón - zakúpením kreditu 10 Euro, z ktorého potom môžete volať na akýkoľvek telefón na svete, ale za miestne hovorné, ktoré sa vám z kreditu odpočítava. Takéto telefonáty sú veľmi lacné. Napríklad volať z Košíc do Bratislavy je rovnaké ako vedľa susedovi – asi 0.055 Euro za minutu. Volať na mobil na Slovensku - 0.174 za minutu. Cenník nájdete na http://www.skype.com/products/skypeout/rates/all_rates.html
    Trochu potrvá, kým si zvyknete a sa naučíte niektorým vylepšeniam. Je napríklad lepšie mať sluchátka s mikrofónom (headset) ako reproduktory, lebo nevzniká "ozvena". Je dobré si dať do kontaktov aj echo 123, kde môžete hocikedy zavolať a dostanete z odkazovača možnosť si nahrať desať sekúnd svojho hlasu, ktorý vám vzápätí prehrá, aby ste sa utvrdili, že vaše spojenie je bez chyby.
    Tento program je užitočný a použiteľný nielen doma. Počas mojej nedávnej cesty do zahraničia som bol v dvoch rôznych krajinách na dvoch rôznych kontinentoch: v Európe aj v Afrike. V ktoromkoľvek Internet-café som si jednoducho aktivoval môj Skype-účet. Adresy, telefonne čísla kontaktov – všetko presne tak isto, ako z domu. Po podaní môjho hesla bolo všetko prenesené a pripravené na komunikáciu
    Je výborné, že okrem kontaktu medzi dvoma alebo viacerými počítačmi s nainštalovaným Skype umožňuje volania na všetky telefóny na celom svete za zlomok regulárnej ceny, pretože taxuje len ako za miestne volanie (tzv. Skype Out) a najnovšie, pomocou web-kamerky, už aj s video-prenosom (Spontania4IM).

    Steven NAGY

    ( Autor: Steven+Milan Nagy | Email: nsteven@yourtelecom.au | WWW: neurčené )
    Úcta?!
    List čitateľa: 2005-11-07 (08:48:26)

    Po dva večery za sebou som bol na cintoríne. Bolo už neskoro, tesne pred jeho zavretím. Vietor, ktorý vyfukoval po celé dni ustal a zopár oneskorencov zapaľovalo posledné sviečky. Bez nervozity a obavy z ich zhasnutia. Tých zopár posledných zamyslených ľudí dokreslovalo charakteristickú atmosféru sviatkov. Pokoj a úctu k zosnulým bolo skoro počuť, keby tam nepobiehalo a nevykrikovalo niekoľko skupiniek mladých cigánov a cigániek. Behali, skákali po hroboch, vykrikovali a mladé cigánky sa tomu všetkému hystericky smiali. Neboli to deti. Boli to takí výrastkovia okolo pätnástky a veru nik si ich netrúfol okríknuť. Slušní ľudia prišli za svojimi pozostalými a nemali chuť (ani odvahu) začať si niečo s touto ľudskou spodinou. Bolo mi z toho nanič a pobral som sa radšej domov. Pri bráne som sa nenápadne vyhol ďalšej počiernej partii, robiac sa, že nepočujem ich provokačné reči adresované na tých blbých bielych, ktorých prítomnosť im na cintoríne očividne prekážala.
    Prečo to píšem? Preto, lebo v Holíči máme problém. Zodpovední ho síce nevidia a ani nemôžu. Majú iné starosti. Napríklad, ako tejto bande postaviť byty, aby sa chudáci mohli ešte viac rozťahovať. Už teraz má slušný človek obavy prejsť večer po meste. Bude to ešte horšie? Som presvedčený, že áno.


    ( Autor: nie som rasista | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Spomínam. So zarosenými očami, ... spomínam.
    List čitateľa: 2005-10-29 (14:45:56)

    JACKIE
    Prišla do nášho života viac-menej náhodou. Susedových fenka Suzie porodila dve šteniatka, drobné ako myši. Samotná Suzie nebola väčšia ako malá mačka, bola to “silver toy poodle”, strieborný trpasličí pudlík. Inak veľmi milý psík.
    Manželke sa šteňatá ukrutne zapáčili. Keď nám jedno z nich susedka ponúkla, okamžite si ho chcela vziať domov. Ja som o tom spočiatku nechcel ani počuť! Veď čože je toto, to je izbový pes, nie? Však by som vypadal s takým psom na ulici ako idiot! Ja som mal pred rokmi vlčiakov a teraz mám mať doma takéto čosi? To teda nie, takéto NIČ ja v dome nechcem. Nebodaj by som si to ešte aj mal oblúbiť? Pche! Ako som sa vtedy mohol tak strašne mýliť! Šteňa totiž predsalen skončilo u nás. To viete, keď si raz moja žena niečo zaumieni, nemám srdce jej to odoprieť. OK, tak teda dobre, ale bude spať vonku, v škatuli od topánok! Ono tam ale skučkalo, pišťalo, ... No tak dobre, až taký ukrutník predsa nie som, tak teda dobre, v predizbe. OK. No, ešte možno v chodbe za spálňovými dverami. Ale v spálni - nikdy !
    Srdce mäklo, zábrany padali, odpor rozplýval, ... no tak fájn, fájn, už mi je to jedno, v kútiku spálne... Ale tie smutné malé očičká, vykúkajúce sponad okraj krabice ... OK, tak nech teda spí pri nohách, rezignoval som. Netrvalo dlho, vrtiac chvostíkom a s odzbrojujúcim výrazom v tváričke, približovalo sa klbko k mojej hlave, rovno na paplón, presne tam, kde som nechcel. Skončila na podhlavníku, obtočená ako rohlík okolo mojej hlavy. Vlasy jej asi pripomínali chĺpy matky Suzie. Celá šťastná, že je "prijatá", vrtela malým chvostíkom a dávala z vďaky “pusinky” miniatúrnym jazýčkom. Potvorka malinká, vedela ako na mňa!
    V tom čase bola populárna spisovateľka Jacquelin Susan, ktorá napísala peknú knihu o jej pudlíkovi menom Josephine (“Every night Josephine”), tak sme našu myšku nazvali po spisovateľke Jacquelin, krátko - Jackie. Akosi hneď vytušila, že ja budem ten chumaj, ktorého si zotročí. A sa jej to aj podarilo. A ešte ako! Je toho mnoho, strašne mnoho, na čo môžeme spomínať. Okúsila s nami všetky aspekty života, rozosmievala nás, tešila, zarmucovala, zlostila, prekvapovala.
    Keď mala jedenásť rokov, bola už celá šediva a začala mať problémy so srdiečkom. Niekedy sa stalo, že od radosti zo zvítania omdlela! Museli sme ju vždy chuderku včas okríknuť, aby sa až tak netešila, aby sa jej také niečo nestávalo.
    Posledné roky už brala lieky denne. Uvedomoval som si, že prichádza jeseň jej krátkeho života a opanoval ma smútok z pre mňa nepredstaviteľnej odluky od milovanej Jackie. Keď sme raz museli na pol roka odcestovať, vzal som so sebou ako talizman jednu z jej loptičiek. Bolo nám veľmi smutno. Nielen z odlúčenia, ale i z obáv, že ju už živú neuvidíme. Nechali sme ju v opatere u bratranca a stále som sa vyzvedal, ako sa jej darí, i keď som vedel, že je v starostlivých rukách. S pribúdajúcim časom som začal mať obavu, že na mňa zabudne. U psov je dosť bežné, že po čase priľnú k ľudom, ktorí ich kŕmia. Ani by som tuším moc nedbal, aspoň by pre mňa neboli jej posledné chvíle až tak bolestné.
    Po návrate viedla moja prvá cesta z letiska rovno k bratrancovi. Mal som špecialny hvizd, ktorým som vždy upútaval jej pozornosť a ten som teraz vylúdil, keď som bol ešte mimo dohľadu ich domu. Len raz. Bratranec a jeho manželka mi potom popisovali, čo sa stalo: náhle sa Jackie išla priam roztrhať! Začala zúrivo škrabať na dvere, chcela von, a keď ju pustili, to malé verné stvorenie sa rútilo dole po dlhej driveway ich domu! Dom mali na kopci, z ulice ho ani nebolo vidieť, naviac ja som sa na moment schoval. Priblížila sa a skúmavo, neveriacky točila hlavičkou zo strany na stranu. Je toto jej pán? Ale veď to musi byť on! Nikto tak nehvízda! Keď sa takto uistila, skočila mi strmhlav do náručia. Pritúlil som ju ... Nikdy som nič podobného vo svojom živote nezažil, ten pes plakal, vzlykal, skučal až mi to trhalo srdce! Mal som plné oči sĺz, prišlo mi ľúto jej opatrovnikov, ktorí boli tomuto výjavu svedkami. Obľúbili si ju a možno dúfali ... Teraz nechceli veriť vlastným očiam - toľko mesiacov opatery, maznania, a zrazu je to všetko fuč!
    Keď sa utíšila, odfukla si a pritúlila sa mi na hruď. Bratranec sa k nám priblížil s otázkou "A nezostaneš u nás, Jackinka?“ Zlostne, hrozivo zavrčala a tými svojimi drobnými pazúrikmi sa do mňa zakvačila. Bratranca s manželkou natoľko zimpressovala, že si kúpili postupne dvoch tej istej rasy, ale ani jeden z nich nenadobudol takú osobitú, takmer ľudskú povahu našej malej Jackie.
    Na začiatku posledného roka jej života to s ňou začalo ísť rapídne dole vodou. Schudla na kosť a kožu, nemohla udržať v sebe jedlo. S obavou sme si začali uvedomovať, že prichádza neodvrátiteľné - čas trvalej rozlúčky. Naše návštevy u zverolekára ani lieky už nepomáhali a 15. februára nam oznámil konečnú diagnozu: tie lieky na srdiečko jej zničili ľadvinky. Vraj si už dosť vytrpela, nemá zmysel ju ďalej trápiť, že ju s naším súhlasom uspí. Viac-menej sme to očakávali, ale aj tajne dúfali, že k tomu ešte nedôjde. On to tiež nemal ľahké. Videl na našich tvárach hlboký zármutok, vedel, čo prežívame. Než nám ju vzal z rúk, poslednýkrát som si ju k sebe privinul. Jackie mi dala “pusinku” s tým svojím minijazýčkom na ucho ako vtedy, na začiatku a potom ešte mnohokrát. Zašepkal som jej do uška zbohom a mechanicky, ako vo sne, som ju podal lekárovi. Nikdy nezabudnem na tie očičká, na jej nevládnu snahu vrátiť sa mi do rúk, keď ju odnášal do vedľajšej miestnosti. Ani neviem, ako som sa odtiaľ vypotácal. Sadol som do auta a nekontrolovateľne vzlykal.
    Manželka mi ju doniesla zabalenú do uteráka, ešte teplú, ... Celú cestu domov sme preplakali. Nechápem, ako som mohol v takom stave šoférovať. Z tej cesty si pamätám len jediné: pieseň Randy Crawford “One day I fly away”, ktorú keď začujem, okamžite sa mi vráti ten presmutný deň, keď odišla ... navždy. Doma sme ju uložili zabalenú v tom uteráku do plastickej krabičky spolu s jej loptičkou, liekmi a obľúbenými keksíkmi. Plastickú krabičku sme vložili do kovovej truhličky, utesnili vrchnák silikónom a pochovali na vybranom mieste v našej záhrade. Celý čas sme plakali. Bol to hádam ten najsmutnejší deň v našom živote. V nasledujúcich dňoch to s nami nebolo o moc lepšie. Jackie ma už nevítala, keď som sa vracal z práce, sem-tam som nachádzal jej hračky, ... Každé pomyslenie vyvolalo záchvat hlbokého žiaľu. Robili sme všetko možné, aby sme našu bolestnú spomienku zahnali, ale bolelo to dlho. Veľmi dlho!
    O desať rokov neskôr sme sa sťahovali z Melbourne na Gold Coast. Nijakovsky som sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že ju tam necháme. Je to možno pre niekoho nepochopiteľné, ale ja som truhličku vykopal. Keď som ju už mal vykopanú, neodolal som, aby som nenakukol! Všetko bolo zachované, Jackie ako keby spala, zabalená do uteráka, presne ako sme ju uložili v jej posledný deň. Tá pekná tvarička sa úplne zachovala, chĺpky bez zmeny, ako živá.
    Krabičku sme opäť pečlivo zalepili, vložili do vystuženého pevného obalu a opatrne previezli. Pri našom novom dome na Gold Coast máme záhradku s malým rybníčkom, chranenú tehlovým múrom. Tam, pod palmami, pri základni múra, som Jackie pochoval druhýkrát. Vedľa sme zasadili poincianiu a na výročný deň tam zažneme sviečku. Na pamiatku toho malého tvora, ktorý nám priniesol toľko veselosti, toľko radosti, toľko nesmiernej lásky a napokon veľký smútok a bolesť v srdci. Bol to síce “iba” pes, drobný tvor, ktorý by možno u niekoho ani nestál za zmienku, ale táto malá bytosť vo mne zanechala taký silný dojem, že aj keď sú to už roky, odkedy nás opustila, nemôžem si pomôcť, trochu s rozpakmi priznávam, dodnes ju nosim v srdci a spomínam, často so zarosenými očami.

    ( Autor: Steven Nagy | Email: snagy@yourtelecom.net.au | WWW: neurčené )
    O duchoch, duchárstve a nadprirodzenu.
    List čitateľa: 2005-11-03 (09:01:55)

    "Báť sa je normálne, dieťa moje. Aj ja som sa bával, keď som ešte žil."

    O pol jednej po polnoci ma z postele vytiahol telefón. Rozospatý zodvihnem sluchátko. „Haló?"- ohlásim sa a trepzlivo čakám, kedy sa ohlási aj osoba na druhom konci. Myslel som na niekoho zo Slovenska, keďže časový posun v lete 8 a v zime 10 hodín nám robí obojstrane dosť veľké problémy vypočítať, koľko je vlastne "tam v Austrálii" či "tam na Slovensku" hodín, keď tu je napríklad osem večer. Takže sa dosť často stávalo, že ma po polnoci z najhlbšieho sna zobudil ktosi z našich a nevedel pochopiť, ako môžem byť ochrápaný, keď je pol piatej poobede!

    Ako som už spomenul, v tú noc som sa rozospatý a možno aj mierne namrzený ohlásil: "Haló." Žiadna odpoveď. Iba šum, typický pre fax. Fax mám nainštalovaný v počítači. Vediac, že faxové mašiny sa pokúšaju zopakovať neúspešné napojenie, položil som sluchátko, zapol počítač a čakal. Po piatich minútach znova zvoní telefón. Na obrazovke ožil faxový softweare a ja zvedavo čakám. Po dvoch minútach šumu a čakania dostávam odkaz, že spojenie bolo prerušené. O desať minút sa všetko toto zopakovalo: telefón, fax, prerušenie. Kto si to tu zahráva? No nič, vypol som počítač, zvesil sluchátko telefónu a šiel spať.

    Na druhý deň mi volal brat z Bratislavy – naša sestra neočakávane skonala. To Ty si mi to chcel oznámiť faxom? Nie. Niekoľko nasledujúcich dní som sa snažil telefonátmi,faxami a e-mailmi zistiť, kto ma to chcel skontaktovať. Nikto nevedel o ničom.

    Ubehol mesiac, keď sa tento nočný, pre mňa dodnes záhadný a nevysvetlený jav s telefónom a faxom zopakoval. V ten istý čas, ten istý zvuk, ten istý neúspešný pokus o kontakt. Nasledovný deň ... Ano, presne tak: telefonát zo Slovenska - zomrel švagor! Zase nasledovalo moje široké pátranie po pôvodcovi snahy o nočné faxové pripojenie, ale znova neúspešné. Nikto z mojej rodiny ani z okruhu mojich známych sa o takýto kontakt ani len nepokúšal.

    Nikdy viac sme takéto "pokusy o kontakt" nezažili, ale tieto dve po sebe idúce a navlas podobné záhady mi dodnes vŕtajú v hlave. Žeby predsalen...?... Nie. Nie! Som človek racionálny, sčítaný, skúsený, videl som kus sveta, a čo sa týka nadprirodzených úkazov či podobných záhad, som maximálne skeptický. Ak sa nejaký takzvane nadprirodzený jav vyskytne, vždy sa snažím nájsť prirodzené vysvetlenie. Musím sa priznať, že občas so mnou majú niektorí moji priatelia problémy, keď sa im snažím „otvoriť oči“. Vtedy sa však prihodilo čosi, pre čo som dodnes nenašiel racionálne vysvetlenie.


    ( Autor: Steven Nagy | Email: snagy@yourtelecom.net.au | WWW: neurčené )
    O UHLOCH POHĽADU
    List čitateľa: 2005-11-03 (09:01:22)

    Bača, ženu ti ..bú!
    Počas našej pravidelnej 5-ročnej dovolenky na Slovensku sme s manželkou zažil zaujímavú príhodu. Na chatku hlboko v horách stredného Slovenska, kde sme trávili pár nádherných týždňov z nášho niekoľkomesačného pobytu, ďaleko od civilizácie a obchodov, sme čerstvé potraviny dovážali zo vzdialeného miesta. Jedine čerstvé mlieko nebol problém, kupovali sme si ho od farmára z blízkeho statku. Ten mal dve kravičky, vďaka ktorým sme mali čarstvého mliečka každý deň dostatok.
    Jedného dňa sa mi farmár posťažoval, že mu v poslednom čase značne klesla produkcia, a upodozrieval kohosi z krádeže. Koncom nášho pobytu som farmárovu dilemu vyriešil, a dokonca získal aj obrazový dôkaz!
    Nášmu dvornému dodávateľovi mlieka som vtedy len popísal, o čo ide, ale po návrate a spracovaní fotky som ju pre jej unikátnosť ponúkol miestnym novinám ako príspevok do súťaže „Najlepší obrázok“. Noviny fotku uverejnili aj s komentárom, ako som počas dovolenky na krásnom Slovensku odhalil a usvedčil potvorku ovečku - príživníčku, posilňujúcu sa čerstvým mliečkom priamo zo zdroja, čím som vyriešil záhadu klesajúcej produkcie kravského mlieka v hospodárstve miestneho farmára.
    Analógia s hospodárstvom štátu je zrejmá. Stačí si dosadiť na miesto dôverčivej kravičky štátnu pokladnicu a na miesto cudzopasnej ovečky všetkých tých, ktorí by nemali byť na ňu napojení. Takýchto ovečiek-príživníčok sa nájde všade dosť a dosť, ale snažia sa ich včas odhaliť a zabrániť tak nelegálnemu odčerpávaniu štátnych zdrojov. Vedia totiž, že čím menej takýchto savcov, tým viac mlieka pre hospodára.
    A ako to všetko súvisí s nadpisom? Nuž tak, že ide o rôzny uhol pohľadu. Inak sa všetko zdá a vidí zvnútra a inak zvonku. V tejto súvislosti ma napadol vtip, na ktorom som sa veľmi pobavil:
    Bača, ležiaci a zaspávajúci vedľa svojej manželky, začul spoza dverí tento záhadný hlas. Vyšiel z koliby zistiť pôvodcu. Ten medzitým vkľzol k jeho čakajúcej manželka a .. veď viete čo. Bača obchádzal kolibu, snoril a hľadal, až sa napokon pristavil u okna spálne, zadíval sa dovnútra a, udrúc si päsťou do dlane, zvolal: „Éj, bisťu, zvonká to naozaj tak vyzerá!“

    ( Autor: Steven Nagy | Email: snagy@yourtelecom.net.au | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka Austrálie 4
    List čitateľa: 2005-10-23 (21:00:25)

    BOL SOM U ZUBÁRA V AUSTRÁLII !

    Zubné ošetrenie nepatrí medzi činnosti, po ktorých by niekto bohvieako túžil. Málokto ho absolvuje dobrovoľne. Vieme si, všakáno, predstaviť aj oveľa príjemnejšie zážitky ako sú tie z trhania alebo vŕtania zubov. Počas môjho mesačného marcového pobytu v Austrálii som bol v zubnej ambulancii celý jeden deň. Ja som po takto strávenom dni dokonca túžil!

    Nie snáď preto, že som masochista alebo preto, že som tam utrpel nejaký ťažký úraz. Bol som v austrálskej zubnej ambulancii jeden celý pracovný deň preto, lebo som – zubár. Aha!, - poviete si, možno so závisťou, možno sklamaní. Tak to sa teraz už naozaj nečudujeme, že sa do zubnej ambulancie trepeš, a dokonca dobrovoľne.
    To hlavné, čo ma zaujímalo, boli rozdiely. Ako to tam v mojej profesii chodí, v čom je práca austrálskeho zubára odlišná od práce toho nášho. Lebo o tomto som nemal prakticky žiadne informácie a myslel som si, že sa tam stretnem so špecificky austrálskym prostredím.
    Po absolvovaní jedného pracovného dňa v súkromnej ambulancii austrálskeho kolegu som s obrovským prekvapením zistil, že práca zubára v Austrálii je totožná s prácou zubára u nás, že strojové a prístrojové vybavenie ako aj všetky používané dentálne materiály majú také isté ako máme my, ako aj to, že austrálski pacienti majú taký istý strach zo zubného ošetrenia, ako tí naši.
    Zistil som však i rozdiely, ktoré tu predsalen sú. A nemalé! Napríklad, že celý personál sa ku každému pacientovi bez rozdielu chová ako ku klientovi, čiže úctivo a milo, s pochopením a ochotou im poskytnúť tú najlepšiu liečbu a najstarostlivejšiu opateru, čo sa o mnohých našich hoc súkromných praxiach povedať nedá.
    Pacient je všade na svete klient, a klient sa rozhoduje mimo iného aj o tom, či bude chodiť na ošetrenie k tomu alebo onomu zubárovi, pričom jeho rozhodnutie je do značnej miery ovplyvnené chovaním ošetrujúceho personálu voči jeho osobe. Austrálčania to veľmi dobre vedia a prispôsobili tomuto takpovediac prírodnému zákonu svoje chovanie už veľmi, veľmi dávno.
    Bol by som nesmierne rád, ak by všetci moji kolegovia z brandže, ktorých sa to týka, skorigovali v tomto smere svoje chovanie. Zvýši im to nielen kredit , autoritu a obľúbenosť u pacientov, ale aj ich podnikateľský účet.


    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka Austrálie 3
    List čitateľa: 2005-10-22 (18:17:47)

    Návštevník v krajine Ozz - PAUL, PETR, STEVEN A ... JA
    To, že austrálska fauna žije s ľuďmi v priateľskej zhode a že je úplne iná než na akú sme zvyknutí tu v Európe, som s nemým úžasom zisťoval na každom kroku. Najviac ma prekvapili vtáky. V záhrade bratovho domu som ich denne kŕmil, lenže ako - zobali mi z ruky! A keby len z ruky, zobrali si sústo aj spod môjho nosa! Neuveriteľné, úžasné! Voľne, divo žijúce vtáky podobné našim strakám alebo vranám mali takú dôveru, že mi žrali z ruky, ba dokonca si brali sústo z mojich úst - kto mi toto uverí! Ešteže mám fotodokumentáciu.
    Prekvapeniam však ešte ani zďaleka nebol koniec. Krátky vstup: Pochádzam z generácie dospievajúcej v zlatej ére hippies, odkojenej hudbou 60-tych rokov. Celý svoj doterajší život som ako milovník, obdivovateľ a aj občasný interprét hudby Beatles, Bee Gees, Rolling Stones, Olympic a mnohých ďalších skvelých hudobných klasikov sníval o účasti na živom koncerte ktoréhokoľvek z nich. Sen sa mi prvýkrát splnil až "na staré kolená" minulý rok v Prahe, kde som bol s manželkou na megakoncerte Paula McCartneyho. Podarilo sa nám dostať do prvej rady v strede pódia, Paula som mal nadosah, no - fantázia!
    Prvý víkend na austrálskej pôde ma brat vzal na prechádzku po Brisbane a na koho tam na ulici v hlúčiku lovcov autogramov nenarazíme? - DELTA GOODREM! - austrálsky národný poklad, ako ju tam všetci označujú. Spoza davu obdivovateľov, z úctivej vzdialenosti (nám starým "kmeťom" sa akosi nepatrilo vyčkávať v rade na autogram) sme sa pokochali pohľadom na jej krásnu, milú tváričku.
    Navečer sme sa, už aj riadne uchodení, zastavili v klube slovenských a českých vysťahovalcov, kde mal byť koncert skupiny OLYMPIC, čomu som spočiatku nechcel veriť a domnieval som sa, že pôjde o nejakú miestnu revival-band. Houbeles! Bol to naozaj skutočný, pravý, nefalšovaný a stále čertovsky dobrý Olympic v plnom obsadení - no to ma podrž! Nebudem popisovať atmosféru z tohoto rockového koncertu, na záver už len toľkoto: FANTASTIC! Po tom, čo sme si v prestávke dokonca ešte aj poklábosili s Petrom Jandom (za ktorým som zašiel, naberúc odvahu sám neviem odkiaľ, do zákulisia, a on sa so mnou normálne bavil ako so starým známym!, mimo iného aj o Paulovom koncerte), cítil som sa tam naozaj ako v rozprávke "Čarodejník z krajiny Oz".

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    ZDRAVÝ A BOHATÝ
    List čitateľa: 2005-10-20 (14:20:00)

    Som zdravý a bohatý. Prečo som zdravý a bohatý? Lebo som taký chcel byť. Bol som už v živote všeličo, ale každý iný stav, každá iná kombinácia než táto mi akosi nevyhovovala, necítil som sa v inom stave tak dobre ako v tomto. Spojenie zdravia a bohatstva mi ulahodilo najviac.

    Ako som už naznačil, k tomu, aby som sa stal natrvalo zdravý a bohatý, som to najprv musel chcieť. Vedome, sústavne a nepretržite. Myslel som na to, žil som tým. Trvalo mi to niekoľko rokov, ale napokon som sa taký aj stal. Pokiaľ chceš byť aj ty taký, vezmi si návod, ako ku tomuto stavu dospieť čo najskôr. Najprv to chci. Je len otázkou času, kedy sa natrvalo taký aj staneš.

    Lenže, pozor! Nemysli si, milý čitateľ, že je to jednoduché! Vôbec to nebolo, aspoň v mojom prípade, jednoduché, a musel som prekonať množstvo životných prekážok, vylízať sa z množstva rán utŕžených od života, kým som sa zocelil natoľko, aby som si mohol klásť otázky „PREČO?“ a aby som na každé „prečo“ našiel aj adekvátne „PRETO“.

    Tým, že som sa stal zdravý a bohatý, získal som automaticky ďalšie dva atribúty, ktoré pociťujem veľmi príjemne a stali sa spolu so zdravím a bohatstvom novou stálou súčasťou môjho JA: spokojnosť a šťastie.

    Čím viac nás bude zdravých a bohatých, tým zdravšia a bohatšia bude táto spoločnosť. Preto každým dňom očakávam, že sa vláda, parlament a prezident obrátia tvárou k občanovi a jasne, stručne, poctivo a férovo zadeklamujú znenie nového zákona.

    „DRAHÝ OBČAN. SNAŽ SA BYŤ ZDRAVÝ A BOHATÝ. MY UROBÍME VŠETKO PRE TO, ABY SI TAKÝM BYŤ MOHOL, ČIŽE BEZODKLADNE ZAČNEME ODSTRAŇOVAŤ AKÉKOĽVEK PREKÁŽKY, KTORÉ BY TI V TOM BRÁNILI ALEBO MOHLI BRÁNIŤ.“

    Po tomto spoločnom vyhlásení by malo nasledovať toto:

    „OD TOHOTO OKAMŽIKU KAŽDÝ ÚRADNÍK, OD PREZIDENTA PO NAJPOSLEDNEJŠIU SEKRETÁRKU, PRI STRETNUTÍ S OBČANOM POVIE: „Môžem Vám pomôcť?“ A BEZODKLADNE VYPLNÍ JEJ OBSAH. AKÉKOĽVEK INÉ KONANIE VYVOLÁ KÁRNE OPATRENIE S HROZBOU ROZVIAZANIA PRACOVNÉHO POMERU.“

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka - Mikuláš Dzurinda
    List čitateľa: 2005-10-20 (09:33:41)

    Počas mojej nedávnej návštevy Slovenska som zažil zaujímavé stretnutie. Bolo to v nedeľu, keď mi brat, u ktorého som býval, zavolal mobilom a prerušil moju siestu: „Steven, mal by si chvíľku a prišiel sem k holíčskemu zámku? Rád by sa s tebou porozprával pán premiér.“ Ja, práve prebudený, nezorientovaný, som zazíval, pretrel oči a pýtam sa: „Aký premiér? Nejaký funkcionár vášho mesta?“ „Nie, premiér našej krajiny, Mikuláš Dzurinda“. „Počuj, viem že máš rád srandy, ale ty ma budíš pre takéto čosi? To ti mám uveriť? Nechaj ma ešte pospať!“ „Nie, úplne vážne, prídi sem, uvidíš!“ Keďže bolo po spánku a nemal som čo robiť, nuž čože, nech má brat srandu! Obliekol som sa a došiel na „miesto činu“.
    Cestou tam vidím autá s volebnými pútačom MODRÁ JE DOBRÁ. Mne cudzincovi to moc nehovorilo okrem toho, že premiérom Slovenska je Mikuláš Dzurinda, lebo upútal na seba pozornosť aj v Austrálii, keď prednedávnom tak úspešne hostil pezidenta USA Georga Busha. Američania si dobre uvážili a prešetrili kam ich prezident ide a s kým sa stretne, a určite slovenský premiér má "čisté ruky", keď s návševou súhlasili. Boli by iste neradi, keby sa niekedy v budúcnosti Bushovi vyhadzovalo na oči, že sa spolčoval s pochybnými vodcami!
    Ako premiér mladej krajiny je Dzurinda dobrým reprezentantom Slovenska, ktoré sa ešte stále preberá zo zlého managementu jeho predchodcov. Odkedy je premiérom, Slovensko sa stabilizovalo, dosiahlo úspechy a má dobré vyhliadky do budúcna. Viem, že každý so mnou nesúhlasí, ani by som nebol rád keby áno, a aj počas návštevy tam som počul neprajnícké názory na jeho osobu alebo politiku, ale všetky boli odzbrojené mojou otázkou: „A mali by ste niekoho vhodnejšieho na pozíciu premiéra?“ Tam sa debata skončila.
    Ale späť k môjmu stretnutiu. Po mojom príchode som si všimol hlúčik ľudí okolo povedomej osoby nižšieho vzrastu, obklopenej zvedavcami, zberačmi autogramov, ochránkou a ... mojím bratom: „Pán premiér, tu je môj brat, návštevník od klokanov, ktorého som vám spomenul“. Nemal som čas na nič, ani si uvedomiť, že tu vlastne podávam ruku mužovi, ktorý má v rukách osudy miliónov spoluobčanov. Áno, brat nesrandoval, naozaj to bol Mikuláš Dzurinda, premiér Slovenskej republiky..
    Veľmi príjemný, bezprostredný človek. Sálala z neho autorita a súčasne vlastnosť, ktorú my tu voláme „down to earth“. Zaujímal sa o Austráliu a mimo iného spomenul, že nášho premiéra Johna Howarda obdivuje, z viacerých dôvodov. Počas jeho vlády Austrália, napriek svetovým problémom, prežíva hospodársku konjunktúru. Úspešne zasiahla do okolitých ostrovných krajín, ktoré boli na pokraji krachu alebo ohrozované bezvládím. Jeho výsledky aplaudujú aj Spojené národy.
    S premiérom som strávil skoro pol hodiny, prechádzajúc sa okolo majestátneho holíčskeho zámku, obkľúčený istým počtom jeho spoluobčanov a videl som, že je populárny. Najviac ma však prekvapilo, že dnes, keď je svet taký plný teroru a nezmyselného násilia, jeho voľný pohyb medzi svojimi bol skoro neuveriteľný.
    Nepatrí sa zverejnovať obsah našej debaty i keď to bol iba „small talk“, ale spomeniem aspoň jeho túžbu navštíviť raz Austráliu, ktorú som vrele uvítal a okamžite navrhol, že ak raz príde a by to nebola štátna návšteva ale privátna, a ak bude mať čas, budem veľmi rád, keď sa stane hosťom v mojom skromnom dome na Gold Coast. Prisľúbil, ale určite podobných pozvaní má neúrekom a ja som to chápal z jeho strany skôr ako spoločenskú zdvorilosť než záväzný prísľub, ale, pán premiér, ak sa Vám náhodou tento blog dostane pred oči a Váš záujem pretrváva, ste u nás aj s rodinkou veľmi srdečne vítaný.

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka Austrálie 2
    List čitateľa: 2005-10-19 (16:03:29)

    Tretie prekvapenie
    Pri jednom z prvých výletov do prírody som zazrel v zákrute lesnej cesty klokana. No kóónečne! Konečne vidím zvieratko, o ktorom som si pôvodne myslel, že v Austrálii pobehuje a poskakuje kamkoľvek pozrieš, a pritom v skutočnosti žije "ďaleko od hlučného davu". Potešil som sa a potichúčky-ukradomky som sa približoval tých asi sto metrov, aby som sa k nemu dostal čo najbližšie.
    Brat, ktorý ma pobavene nasledoval so zapnutou kamerou, ma posmelil, aby som len vykročil, že neutečie. Vystrel som sa teda a šiel, čakajúc v každom okamihu jeho krkolomný útek do lesa. Klokanko si však kľudne sedel naprostriedku cesty, otáčal hlavičkou zboka nabok a pozoroval nás, sebavedome prežúvajúc ako americký námorník. Došiel som opatrne až k nemu a on ani brvou nehol. Pravdu povediac, nebolo mi všetko jedno. Čakal som, že znenazdajky vyskočí a kopne ma mohutnými zadnými nohami do brucha. Alebo že ma zboxuje, ako to vídať v komiksoch. Asi som sa mu pozdával, nič z môjho katastrofického scenára sa nestalo.
    Opatrne, kútikom úst, som sa spýtal, čo teraz? čo mám robiť? mám ísť ešte bližšie a ho nebodaj pohladkať?! Vraj áno, kľudne ho poškrabkaj za uchom, nič ti nespraví. A čo blchy? nemá náhodou blchy? alebo ešte horšie - nie je besný?! Či má blchy, to uvidíme doma, a besnotu celkom iste nemá, uisťoval ma môj hostiteľ. Tak som sa teda osmelil a vystrel ruku k jeho hlavičke. Nechal sa pohladkať a odstúpil krôčik nabok. Podal som mu jabľčko, chmatol ho do predných labiek ako opička a kľudnúčko ho začal prežvachovať, zakiaľ čo ja som vychutnával túto zvláštnu, unikátnu chvíľu môjho prvého stretnutia s E.T. Divoko žijúci klokan si kľudne vezme odo mňa jabľčko! Je toto normálne? Vraj ano, vraj to nie je nič zvláštne, hlavne v blízkosti civilizácie. Tento klokan, to je NIEKOHO klokan, ako u nás pes? Vraj ano, je to možné, ale pravdepodobne nie, nemá ani obojok, najskôr to bude normálny obyvateľ tohoto lesa. O faune tejto krajny som toho vedel dosť, je typická a osobitá najmä vačnatcami, avšak to, že tieto tvory nie sú plaché, bolo pre mňa obrovským prekvápkom. Sadli sme si na terasu lesnej kaviarničky na kávu a koláčiky a o chvíľu poprilietalo z okolitých stromov na zábradlie asi tucet nádherných papagájov. Preskočili zo zábradlia na náš stolík a začali užďibkávať z ponúkaných omrviniek. Divoko žijúce papagáje mi kľudne zobali z ruky! Dávajúc to do paralely s našimi zajacmi, vrabcami či holubmi, pojal som dozrenie, že ide o trik, že toto sú vtáky majiteľa bufetu, že ten klokan bol kvôli mne akýmsi nastrčeným skroteným exemplárom. Ako veľmi som sa mýlil!


    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka Austrálie
    List čitateľa: 2005-10-16 (20:58:03)

    OČAMI NÁVSTEVNÍKA AUSTRÁLIE

    V marci som navštívil svojho brata, žijúceho uplynulých 37 rokov v Austrálii. Bola to moja prvá návšteva v jeho dome i v „jeho“ krajine. O krajine som toho vedel veľa, najmä vďaka televízii, takže som vlastne žiadne veľké prekvapenia neočakával. A predsa som tých prekvapení zažil viac.
    Prvé prekvapenie.
    Po pristátí v Brisbane, hlavnom meste štátu Qeensland, ma čakal hneď pri kontrole a odbavovaní dovozných formalít, kam som sa dovalil hádam ako prvý, nečakaný šok: žena stredných rokov mi kázala otvoriť kufor, vybrala z neho tri kartóny cigariet (moju nikotínovú zásobu na mesačný pobyt) a upozornila ma, že som pred pristátím vyplnil tlačivo, kde stálo, že nesmiem doviezť viac ako 250 kusov cigariet.Pokúsil som sa vykrútiť tvrdením, že som videl 2500, ale to akosi nezabralo. Môj „kontraband“ presahoval prípustné množstvo o 350 kusov, a navyše, vzápätí vytiahla ešte ďalšie tri kartóny inej značky - prézent pre bratovho švagra, ktorý uňho už od Vianoc váľal šunky a začal mať „nikotínové suchoty“. O 950 kusov viac ako je dovolené, to už nebolo možné nijako zatľcť, tak som šiel s pravdou von. Pani mi s pobaveným úsmevom ozrejmila, že aj u nich v Austrálii v obchodoch dostať kúpiť cigarety. Skúsil som zakontrovať, že iste, o tom som nepochyboval, ale že ja mám svoju značku, a tú tam určite nemajú. To mi síce „zobrala“, ale s tým, že si ich môžem vziať, ak doplatím rozdiel v cene, inak musí presah hodiť do odpadu. OK, hovorím sebavedome, doplatím ten rozdiel, a vyťahujem s istou nevôľou peňaženku. Keď som však uvidel, koľko ten rozdiel vlastne činí, pretočili sa mi panenky: takmer 300 doláčov - to snáď nie, veď to je takmer 7 tisíc korún! A opäť mi s úsmevom a kľudom vysvetľuje, že krabička cigariet stojí 10 dollárov a že teda za mojich 60 krabičiek mínus cena, ktorú som za ne zaplatil doma, činí doplatok 286 dollárov a nejaké tie centy. Keďže som o cigarety prísť nechcel, a nechcel som nechať ani bratovho švagra nasucho, radšej som doplatil. Omráčený z neočakávanej finančnej straty, činiacej takmer polovicu môjho plánovaného vreckového, vykotúľal som sa medzi poslednými do náručí netrpezlivo na mňa čakajúcich a mierne už aj ustarostených „austrálčanov“.
    Ako prvé som si samozrejme zistil ceny cigariet v Austrálii. Bol som šokovaný: najlacnejšie 9 dollárov (200 korún), také ako fajčím ja tam stoja 10 (230 korún) a dlhšie 12 až 15 (280 až 340 korún). Zaprisahal som sa, že ak tam prídem na dlhší čas, radšej naozaj prestanem fajčiť, než aby som vyhadzoval do ľuftu také nekresťanské sumy za môj zlozvyk!
    Druhé prekvapenie.
    Po aklimatizovaní na tropické klíma som sa začal zaujímať o prostredie, v ktorom môj brat s manželkou žije. Pri jeho periodických päťročných návštevách som ho zakaždým presviedčal aby zostal, a on zakaždým len smutne pokrútil hlavou s tvrdením, že už by si nezvykol. Pochopiteľne som bol zvedavý, čo také svetoborné tam majú iné ako my. Musím sa hneď na úvod priznať, že mal pravdu. Nešlo ani tak o klímu, ale o ľudí a ich vzájomné vzťahy.
    Keď som si vyšiel sám na prechádzku do neďalekého nákupného centra typu AU-park, po návrate som sa zadíval do zrkadla, či nie som zamazaný alebo nejako inak nápadný či smiešny. Totiž takmer každý, koho som cestou stretol, mi s úsmevom a s typickým „háj“ zamával, a to aj z okoloidúcich áut! Zvykol som si na to a aj ja som im s úsmevom odmával. Ak mám porovnávať s tunajškom, kde vás častokrát nepozdraví ani ten kto vás pozná, pripadá mi ich srdečnosť lepšia ako tá naša nepriateľskosť.
    Chcel som analyzovať príčinu ich priateľského chovania. Nazdávam sa, že je to dané spokojnosťou. Ano, oni sú spokojní, a tak aj žijú. My sme naopak nespokojní a preto častokrát skôr namosúrení než milí. Okamžite naskočí otázka dôvodu našej nespokojnosti, a opäť môj názor: je to dané európskou históriou. „Existencia kto z koho“. Bol by som rád, ak by sme sa my európania voči sebe chovali priateľsky ako austrálčania. Oveľa lepšie, ľahšie, tvorivejšie sa žije tam, kde máš pocit priateľstva a srdečnosti okolia, toho okolia, ktoré je tvojím domovom.

    Dr.Milan NAGY
    Sv.Anny2
    Holíč
    nitt@nitt.sk

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka 3
    List čitateľa: 2005-09-25 (15:55:21)

    OČAMI NÁVŠTEVNÍKA 3

    Rád by som sa vyjadril k istej zvláštnosti, ktorá ma ako návštevníka po mnohých rokoch absencie zaujala. Vopred sa ospravedlňujem za zlý slovosled, dekády existencie na druhom konci sveta zanechali svoju stopu.
    Ľudia.
    Sú najcennejším zdrojom každej krajiny. Krajina nie je posudzovaná podľa prírodných krás, chudoby alebo priemyselnej či inej vyspelosti, ale najmä charakterom ludí, kultúrnou vyspelosťou, vzťahmi medzi sebou a k cudzím. Tie ostatné aspekty sú druhoradé.
    Uvediem príklad:
    Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko - sú to zámožné krajiny, je pekné ich navštíviť, ale rýchle potom vypadnúť. Mali by byť na špičke mojich najželanejších krajín...ale sú blízko spodku. Kto tam žil, krajinu navštívil a jednal s ľudmi týchto krajín, ten mi dá za pravdu.
    Kdežto Taliansko, Turecko, Thajsko...človek sa do nich rád vracia. Čím to je? Áno, prívetivosťou ľudí. Ste tam stále vítaní, nechcú iba vaše peniaze ale stále máte pocit ich srdečnosti. Bez chladnej nevraživosti a kalkulácie zisku, bez podozrievavosti či dokonca nenávisti voči cudzincom.
    Prečo sú Švajčiarsko a Rakúsko také, aké sú, o tom inokedy, teraz by som chcel napísať niečo o mojich skúsenostiach s ľudmi na Slovensku.

    Počas mojej nedávnej návštevy som zažil pár perličiek, ktoré ma prekvapili a sa zdali podivné. Keď som to vykladal domácim, im sa to nezdalo až také podivné, skôr normálne.
    Uvediem pár príkladov. Možno raz osoby, ktoré boli účastníkmi týchto incidentov, sa identifikujú. Stalo sa to ku koncu augusta tohto roka.....
    Šiel som na istý úrad si dať niečo overiť. Na vrátnici velkého komplexu úradov nebolo ani ducha. Na moje hlasné "Dobrý deň" vystrčila zamestnankyňa hlavu spoza dverí (v rukách tanier s akousi potravou) s otázkou "Čo si prajete." (Znelo to ako ..čo ma vyrušujete!). Po jej inštrukciách som sa dostavil k dverám, za ktorými som počul veselý ženský džavot. No výborne, som si pomyslel. Zaklopal som. Nič. Veselá debata nerušene pokračovala. Po minútke dvoch znova klopem. Zase nič. Ako keby ma nepočuli. Vrátil som sa a poprosil vrátničku, aby ma ohlásila, lebo ma asi nepočujú, (možno majú zvukotesné dvere, ..ale potom...prečo ich počujem ja? nechápem....) "Nie, telefón nemáme, len tam zaklopte silnejšie." Ma to síce mrzelo, ale som to urobil. Aj ja sa niekedy ponáhľam.... Som to urobil, hneď sa dvere otvorili a jednou z dvoch dám som bol nevraživo "odsunutý", aby som počkal. To počkanie bol asi iba ich zaužívaný trest voči bezočivým klientom ako ja, ktorí si dovolia zaklopať. Môj "trest" uplynul po troch minútkach. Nikoho tam tie dve ženy nemali, ale som ich asi prerušil v "dôležitej" debate možno o móde alebo varení.

    Druhá epizodka. Polus Bratislava. Moc pekný komplex, obchody ako tie u nás. Tak tu bude asi aj jednanie na úrovni. Veľký omyl! Kúpil som v Carefour tri drobnosti a prišiel k expresnej pokladnici. Nebol tam nikto a za mnou sa postavil ďalší zákazník s košíkom. Pokladníčka sa na neho oborila s otázkou: "Koľko tam máte vecí?" On že asi päť. "Dúfam, že nie sedem alebo osem!"- nevraživo odvrkla pokladníčka (bolo nám hneď jasné, kto je tam Pánom). Zdalo sa mi to podivné, lebo v mojej adoptovanej krajine ak v express pokladnici nie sú zákaznící, vypomáha kolegyniam a nabáda zákazníkov, aby prešli k nej, aj keď majú veľký nákup. Naviac nepoužíva takýto protivný tón, maximálne slušne s úsmevom napomenie. Jemne som jej naznačil, že nikoho ten pán za sebou nemá a že by jej to nemalo vadiť. Môj koment bol veľmi nepriaznivo prijatý a spustila na mňa tirádu. Na Slovensku možno je to normálne, ale ja som bol v rozpakoch a iba som poznamenal, aby sa radšej usmiala, ako to robia predavačky u nás, ale to bolo ešte horšie, tiráda sa iba zintenzívnila. Mohol (a možno aj mal) som sa staviť u manažéra Carefour a toto jednanie tam u neho zatrhnúť, ale mohlo to znamenať stratu práce pre túto osobu, lebo viem, že sa aj na Slovensku snažia kultivovať v praxi to staré dobré heslo : "náš zákazník - náš pán". Znechutene som odišiel. Ďalšie mínus pre krajinu.

    Tretia epizodka. Pred šiestimi mesiacmi v AU parku kúpený televízor príbuzného vyvinul akési pískanie po asi 15 minútach prevádzky, asi prehriaty transformátor.... velmi nepríjemné , niečo ako tinitus v ušiach. Zavolám do servisu, ozve sa mi hlas muža "No prosím!" Znelo to ako "Čo už zase!..." alebo "Odpáľ!". Po popise problému som dostal radu, že to je dosť bežné, aby sme si na to zvykli.... Až mi to vyrazilo dych. Je tu záruka na tovar, krátko po kúpení vada znemožňujúca použitie, a si na tú vadu máme zvyknúť?!... Moja pripomienka , že takúto radu si nech nechá pre seba, vari by on chcel taký televízor?, načo vôbec existujú?, nie sú tu náhodou na to aby slúžili zákazníkovi a dodržali záručnú zmluvu?.... ho priviedla k vytriezveniu a ak už nie možnej opravy, ktorú vlastne mal on zabezpečiť lebo tam bol kúpený televízor, tak aspoň odkázanie k iným opravárskym podnikom. Zase nepriaznivé body pre Slovensko. Podobných situácií som tam zažíval skoro každý deň a začal som uvažovať ...čím to je? Nikto, s kým som o tom hjovoril, si nebol istý, dávali mi tam rôzne teorie, ale ani jedna akosi nesedela.

    Spomenul som si na jednu príhodu mojich známych, ktorí tiež po desaťročia žili v Austrálii. Ešte za socializmu sa stretli úplne náhodou vo Viedni so starými známymi z Československa. Veľké zvítanie, ale potom iba monológ tých z Československa o tom, kde už všade boli, Juhoslávia, Bulharsko ...to koukáš vole co? ...nabudúce Kanáre....ale ani jedna otázka na tých z Austrálie o tom, čo tam robia, ako žijú, už iba rýchlo rýchlo, cak-cak..už musíme letet.....tak dovi, ahoj..... Toto sa mi vybavilo počas mojej návštevy na Slovensku, lebo som si uvedomil, že sa stretávam s niečím podobným.
    Typický príklad: Bol som komusi predstavený a všetko bolo fajn až do momentu, keď vysvitlo, odkiaľ som. Pre mnohých bol ten fakt ako nejaká výzva, ako keby boli napadnutí nejakým útokom na svoje ego alebo schopnosti. Okamžite sa chopia slova, začnú rozprávať o svojich príbuzných, ktorí kamsi zacestovali alebo niekde žijú, o o sebe a ich vlastnej obchodnej šikovnosti, financiách a podobne. Nemusím sa na nič pýtať, ani k slovu nepustia, reakcia bola rovnaká či už u bývalých priateľov alebo úplne cudzích ľudí. Pre mnohých bolo vyzdvihnutie vlastnej dôležitosi prvoradé a nedajbože, aby cudzinec čo len mukol. Nič sa spytovať nemusíme, však my vieme, ako vám pečené holuby padajú do huby..... Zaujímavý efekt. Spoznám a viem, čo príde, len mlčky pozorujem ako psychológ svojich pacientov a nechávam ich sa vybúriť, pokým sa nerozlúčime.
    Analyzoval som tento jav aj so svojim známym, ktorý ho tiež postrehol, ale zatiaľ stále ešte nepoznáme odpoveď. Experti na ľudskú povahu na to asi budú mať nejaké vysvetlenie, popis či výraz. V Austrálii sa mi to nestáva, tu som sa s ničím podobným nestretol. Nie je to predsa nič závideniahodné či provokatívne, ak niekto niekde žije, bol alebo pricestoval zo vzdialenej zemi. Moji príbuzní na návšteve tu v Austrálii boli skôr zahrnutí zvedavými otázkami záujemcov než takým reakciám, ktorých som bol na Slovensku mnohokrát útrpným nemým aktérom. Čím to asi je? Možno na to s čitateľom týchto riadkov prídeme. Sľubujme si od toho zlepšenie sebareflexie každého z nás, ale hlavne zlepšenie medziľudských vzťahov.

    Steven NAGY
    snagy@yourtelecom.net.au

    ( Autor: Steven Nagy | Email: snagy@yourtelecom.net.au | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka 2
    List čitateľa: 2005-09-22 (08:24:03)

    Po grafiti na druhom mieste pre cudzinca najváčším trňom v oku je porast okolo domov a ich ošarpaný výzor. Obyčajne to grafiti , ošarpané domy a burina okolo idú ruka v ruke. Často sú to opustené budovy , zanedbané fabriky , ale bohužial aj domy , v ktorých ludia aktualne žijú , ale takéto neduhy im nevadia, lebo na to všetko , ako ten cap v tej analogii , navykli. Potom takéto veci vadia iba návštevníkovi. Podobné obrazy sú bežné v krajinách tretieho sveta , ale prečo by to malo byť tak v srdci europy?
    Podľa štastistík , Slovensko navštivi ročne asi 25 milionov ludí. Na každého Slováka pripadá 5 návštevníkov , a s vstupom do únie sa to určite zvýši. Každý si z tých návštevníkov je finančným prínosom pre krajinu , ale súčasne odnesie rôzne dojmy. Ale aj susedné krajiny maju podobný počet návštevníkov. Tie dojmy sú najviac ovplyvnené vizualnými podnetmi , teda domy a ich okolie. Je len nad slnko jasné , ako “zaúradujú” tie nepriaznivé ukážky darebáctva a ľahostajnosti k svojmu okoliu mnohých jedincov. Finančná strata pre krajinu je zrejmá.
    Samozrejme tá poriadna väčšina tým tiež trpí. Ako , čím? By niekto nadhodil otázku.
    Predstavte si, že máte pekný dom, sa o to to staráte, udržujete čistotu , plejete burinu, netrpíte ošarpaný výzor.. Vedľa vášho stojí zanedbaný , s opadanou omietkou , burinou po pás. Uvedomujete si, že nielenže ten váš neporiadny sused svojím likanvým postojom vlastne robí zlé meno vašmu mestu a sebe, ale aj vám. Ano aj vám a to niekedy obrovskú finančnú škodu. Presne akú dostanete aj vyčíslenú....skúste svoj dom predať.
    V dnešnej dobe, ked reality sú obrovské peniaze, práve vdaka takémuto susedovi váš dom má zrazenú hodnotu. A nielen váš dom, ale domy celej ulice. A v každej ulici žijú nedbanliví ludia , ktorí toto nechápu a vy občania mesta to mlčky tolerujete. Ste vlastne okrádaní a penalizovaní.
    V Holíči som videl podniky a domy, ktoré by vynikali úpravou okolia a architektúrou aj v krajine , kde teraz žijem.
    Ale hned vedla nich sa najdú domy na zaplakanie, niektoré vhodné na zrúcanie, ošarpané bez zmeny , presne ako som ich videl pred 5, alebo 10 rokmi, burina vedla nich ako v botanickej záhrade.
    Je čas s tým skončiť. Je čas, aby lajdáci boli donútení konať. Navrhoval by som prvý krok — ten samý aký sa realizuje v iných krajinách. Neviem, či mesto Holíč má na to nejaký mechanizmus , ale ak nie, bolo by na čase s tým pohnúť. Napríklad prv majitelov upozorniť na fakt ohľadom výzoru ich majetkov. V prípade nečinnosti nariadiť technickým službám mesta skosiť-vyplieniť burinu na účet majiteľa. Toto usmerní aspoň na začiatok nezodpovedných majiteľov na svoje povinnosti.

    Nabudúce — medziľudské vzťahy na Slovensku

    ( Autor: Steven Nagy | Email: snagy@yourtelecom.net.au | WWW: neurčené )
    Očami návštevníka
    List čitateľa: 2005-09-14 (18:03:56)

    Očami návštevníka.
    Po zmene systému chodievem na Slovensko z druheho konca planéty z hruba raz za päť rokov a možno vníam zmeny - či už kladné alebo záporné intenzívnejšie ako domáci.
    Počas debát o zmenách na Slovensku s priatelmi si všímam ako moji poslucháči radi počúvajú moje pochvaly , ale pochopitelne neprejavujú moc radosti alebo záujem počas mojich výtyčiek ohladom nedostatkov.
    Očakávam podobnú reakciu čitatelov týchto riadkov. Tých vyspelejších moje vnemy posilnia a vyvodia patrične závery. Iní ...si predstavujem zakomentujú : sa mu lahko píše ..nafúkaný votrelec.....však by mal tu žiť..by videl!
    Do istej miery majú pravdu.....ale iba do istej miery. Lebo ja som tu žil skoro polovicu svojho života , som udržiaval kontakt s krajinou môjho pôvodu ,takže si myslim, že mám isté právo sa vyjadriť aj ked môj spôsob vyjadrovania sa bude mať cudzinecký nádych .....
    Hned na úvod , prvá vec čoho si všimne návštevník v cudzej krajine je pochopitelne tá fyzicky najväčšia vec v novej krajine - a to sú budovy. Ich forma, potom úprava a okolie. A to bolo aj u mňa. Budovy sú na Slovensku podobné ako hocikde inde na svete, ale sa mnohé líšia dvoma detailmi, ktoré pôsobia na návštevníka negatívne. A sú to veci celkom malicherné postačí malé úsilie na úpravu , ale je to až zarážajúce ako sú ludia k tomu lahostajní:graffiti na budovách a burina okolo nich.
    1.Graffiti. To je živočíšny prejav psychicky porušených jedincov - akási snaha , aby boli povšimnutí , je to ich niekedy jediný spôsob ako na seba upozorniť. Podobne ako piercing. Na svoju existenciu títo chudáci potom sa snažia upozorniť zhyzdením budov. Niečo ako pes. Ten to robí tiež , ale nakolko u neho je čuch viac vyvinutý ako u človeka, on necháva po sebe podobné značky , chvalabohu v neviditelnej forme , nie ako človek, u ktorého je zrak dominantný vnemový ústroj. Je to akási výstraha pre iného psa - aha toto je moje územie! Prataj sa preč! A presne to má u človeka ten samý účinok - graffiti. Zastrašuje to.....V minulosti , počas mojej návštevy New Yorku som chcel vyskúšať slávnu podzemnú dráhu. Zostúpil som schodami do podzemia a tešil sa na novú skúsenosť , tak bežnú v filmoch z USA. Moja chuť okamžite prešla akonahle sa objavil vlak pomalovaný s graffiti do posledného švorcového centimetra. Otočil sa a vyšiel sklamaný späť na ulicu medzi mrakodrapy.V tom momente som si to nevedel vysvetliť , ale po rokoch neskôr som si uvedomil, že to bola aj vo mne taká živelná reakcia - ten pomalovaný vlak ...to je teritorium akýchsi psychicky narušených jedincov....Som tiež živočích , a v podvedomí som cítil , že by som narúšal teritorium iného živočícha, ktorý si tam neprávom vyvlastil plochu steny vozňov verejnej dopravy..... Mal som taký zastrašujúci dojem iba ja? Som ja- ten , kto potrebuje "odbornú pomoc?" Sa mi ulavilo, ked primátor a vedenie New Yorku zatrhli tento neduh, odstránili tú pliagu. Co s tým získali? Obrovský nárast v preprave metrom. Cestujúci sa vrátili , lebo ako som pochopil aj ja , to graffiti má zastrašujúci účinok pre každého!!!
    V krajine kde žijem, bol kedysi tiež problem s týmto nešvárom. Vyriešili to tiež velmi rýchlo a účelne. Pár ludí, ktorí sú na dôchodku sa spojili s vedením mesta a s firmami na farby. Tí stále majú zbierku farieb, ktoré vrátia ine firmy alebo jedinci ako nevhodné či už farebne alebo iné dôvody a sú nepredajné. Majú proste bohatý výber farieb. Prv obehli mesto a zatreli všetky graffiti, a áno.. stalo sa očakávané, že grafitoví dementi obnovili svoje výtvory ,tie choré pudy sa nedaju vyliečiť okamžite, ale svojim výtvorom sa tešili iba velmi krátko. Hned boli odstránené. Je totiž jednoduchšie a lacnejšie búrať ako tvoriť. To je zákon prírody, a tento zákon mesto použilo v svoj prospech. Autorov graffiti totiž nič neteší viac , ako sa kochať v svojom výtvore, ale čo najdlhšie ...aj roky. Ten čas kochania sa minimalizoval a takto sa začala "liečba" . Dementi nemali šancu vyhrať a pomaly ale iste graffiti z nášho mesta pominulo.
    Aspon desať rokov som videl to isté graffiti na stenách miestneho zdravotného centra. Moje náražky na uživatelov budovy ohladom graffiti vyvolali zamietavé , nechápavé pohlady a zamietavé poznámky. Však to tam máme roky, komu to vadí?to sú síce darebáci co to robia, ale čo s nimi?
    Odstrániť to? A načo? hned tam bude nový! atd atd nikto nevidel význam , alebo riešenie , a dokonca moja snaha otvoriť ludom oči a obzor kvalifikovali ako akúsi zbytočnú námahu.
    "Vys...sa na to, si tu na návšteve. Co máš z toho..atd." mi radili dobrácky. Lenže domácim sa to lahko hovorí. Oni si na ten hnus zvykli. Presne ako ked Chruščov poznamenal za času Kubánskej krízy - Američania si po čase na tie rakety blízko ich územia zvyknu berúc analogiu sedliaka, ktorý žil s capom v jednej izbe a si na ten smrad zvykol.
    Ja som si ale zvyknúť nemohol, lebo to graffiti ma štvalo počas mojej poslednej návštevy a nemienim tu žiť v "smrade s capom" ked tomu môžem pomôcť, a zaumienil som urobiť malinký pokus. Pustil som sa do odstranovania graffiti aspon z rohu budovy. Na môj údiv , to šlo celkom lahko. Stačila žiletka!! Uživatelia budovy asi sa o odstránenie graffiti nikdy ani nepokúsili..... Moju snahu podporili dokonca dve mladé romske dievčatká , ktoré boli tiež nadšene s výsledkom!!! Dostali sme pozitívne komenty od okoloidúcich. Dúfal som, že si tejto prvej lastovičky všimnú , a príklad budú nasledovať aj ostatní uživatelia budovy. Ešte sa tak nestalo, ale snád ked sa vrátim do tejto peknej krajiny , sa to stane.
    STEVEN NAGY
    2Welby Str. Broadbeach Waters 4218 QLD
    AUSTRALIA

    ( Autor: Steven Nagy | Email: nsteven@uvtc.com.au | WWW: neurčené )
    Ak je to možné, prosím umiestniť príspevok na hlavú stranu.
    List čitateľa: 2005-09-09 (15:59:12)

    Lojzík Masti-T R Ú B A.
    Náš obľúbený úvodníkový expert Lojzík MastiTRÚBA nám opäť zaspieval (zatrúbil) na starú známu nôtu. Našich dobrých a milých predstaviteľov mesta nám v tejto, dnes už úvodníkovej odrhovačke, ospieval ako zástancov spravodlivosti a práva a na tých zlých podnikateľov z VPP zvoláva hromy a blesky v podobe orgánov činných v trestnom konaní a domáha sa aj „spravodlivého“ občianskeho hnevu, ktorý strhne právo konečne tam kam patrí. Rozumej: Horák zvíťazí!
    Asi tak to stojí v úvodníku najnovšieho tlačeného Holíčana. Myslím, že by tieto nezmysly mal už konečne niekto zatrhnúť. Sám „vysokoškolák“ Mastitrúba by mohol pochopiť že sa opakuje, teda len sa strapňuje. Už viackrát si povedal svoj názor a to by mohlo stačiť. Holíčania, aj tí bez VŠ, si už o omieľanej kauze dávno utvorili svoj názor. Tak ako aj spomínané orgány činné v trestnom konaní! Gramotného človeka musia predsa urážať také kombinačné nezmysly, ako že keď má mesto v právnickej osobe VPP spol. s r. o. podiel a táto právnická osoba penalizuje svojho odberateľa, teda mesto, neznamená to, že penalizuje sama seba. Penalizuje predsa odberateľa! Stačí si pozrieť obchodný zákonník. Nechcem robiť výklad zákona. Kto rozumie, vie o čom píšem a kto nechce rozumieť, neporozumie. Do kategórie podobných nezmyslov patrila aj teória o 365 % penalizácii za rok. S číslami sa dá narábať hociako. Ešte že prokuratúry sa v číslach vyznali. No pre nezainteresovaných muselo byť čítanie o takých penáloch riadnym šokom a o to Mastitrúbovi išlo.
    Lojzíku Mastitrúbo! Už nám také nezmysly nepíš! Nepomôžeš tým nikomu a sám si uznania nevyrobíš. V budúcnosti radšej zmeň tému.


    ( Autor: Peter Lehnický, Holíč | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Zámok,kaštieľ?
    List čitateľa: 2005-08-28 (22:15:29)

    Ja si pamätám,keď ešte za minulého režimu istá Ing.Csc. atď na schôdzach konaných v kultúrnom dome spolu so súdruhom Kandom sľubovala,že kaštieľ bude pýchou Holíča a jeho obnova nedá na seba dlho čakať. A to už je rokov-takmer štvrťstoročie.Slová sa opakujú a zámok ako mu hovoríme my holíčania je stále na rovnakej keď nie horšej úrovni.Stáť tak v Skalici.To by sme videli.Za to Vám ručím,že by ho závidel celý svet.

    ( Autor: Jana | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Modrá je dobrá.
    List čitateľa: 2005-08-19 (10:32:34)

    Máš pravdu. Rytierske hry na holíčskom zámku dostali riadnu ranu. Pochybujem, že grant z EÚ bol určený na propagáciu SDKÚ. „Modrá je dobrá“ trčalo všade a modré balóniky a modré igelitky sa rozdávali aj počas divadelného predstavenia medzi divákmi. Účasť premiéra a poslancov SDKÚ tomu dala korunu. Organizátori hier nedali šancu ďalším stranám politického spektra a to bilo do očí. Ak to tie ďalšie strany nechajú tak, majú smolu. Sú však na ťahu. Nechať si zaplatiť politickú a predvolebnú propagandu z grantu EÚ je prisilná káva. V SDKÚ to nedomysleli!

    ( Autor: Znechutený | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    slávnosti
    List čitateľa: 2005-08-18 (15:00:31)

    prosím vás, kto pozval na slávnosti toho MACIFUKa Dzurindu? Dobrá akcia takto pokazená.

    ( Autor: Martin | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    A kde sú tie peniaze,
    List čitateľa: 2005-08-12 (12:47:17)

    ktoré mal Horák priniesť do Holíča ? Že nie sú vidieť.

    ( Autor: martin | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Horák už nosí peniaze do Holíča!
    List čitateľa: 2005-08-11 (09:21:32)

    Premiér uspokojuje z rezervy svojich ľudí.
    Časť článku z PRAVDY zo dňa 11. 8. 2005.

    Stranícka košeľa je bližšia ako štátny kabát. Toto pravidlo zrejme platí aj pri rozdeľovaní peňazí z rezervy predsedu vlády. Premiérove dotácie idú väčšinou do obcí, ktoré majú starostov za vládne strany, najmä za SDKÚ. Vlani tak dostali státisíce, niektoré dokonca až milióny korún……

    ……Do obce Hertníka pri Prešove smerovali vlani dve dotácie z premiérovej rezervy, do mesta Holíča tiež dve. Starosta Hertníka a primátor Holíča sú zároveň poslancami Národnej rady za SDKÚ. Tým je síce aj starosta Dohnian pri Púchove Jaroslav Baška, ale je tam za Smer. "Požiadali sme predsedu vlády o dotáciu na čiastočné vybavenie materskej škôlky, ale prišla negatívna odpoveď," hovorí Baška. Podľa neho štát dnes zvýhodňuje obce, ktoré vedú starostovia kandidujúci za vládne strany, čo sa ukázalo aj pri rozdelení takmer 400 miliónov korún dodatočne získaných do rozpočtu z peňazí U. S. Steelu……..


    ( Autor: čitateľ | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    pre "Marek"
    List čitateľa: 2005-07-05 (19:25:32)

    ------
    (ps:o)

    ( Autor: Drn | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    pre Naďa.
    List čitateľa: 2005-07-05 (09:40:18)

    Tak to je vysvetlenie hodné poslanca mestského zastupiteľstva v Holíči. Mňa by tiež zaujímalo, či si tam bol za zubára, alebo za poslanca ?

    ( Autor: Marek | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Pre "W" a spol.
    List čitateľa: 2005-07-05 (00:35:49)

    Ja som tam spieval, tancoval, mulatoval a zabával sa, jedol a pil čo hrdlo ráči, a to všetko NA TVOJ ÚČET!

    ( Autor: Dr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Gustíku,
    List čitateľa: 2005-07-01 (12:38:03)

    a ty si tam čo robil ? Tancoval ? Cestu si si platil sám, alebo bola z naších daní ? Inak pekný článok.

    ( Autor: w | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Muzikál v Hložanoch
    List čitateľa: 2005-07-01 (03:18:57)

    Muzikál
    Ako to (ne)bolo
    NA HOLÍČSKOM ZÁMKU
    v Hložanoch

    Zájazd na "Dolnú zem", ako nazývajú miestni Slováci oblasť "Báčka" západne od Nového Sadu, bol pre každého z nás veľmi poučný. Tamojší rodáci nás privítali a po celý čas sa o nás starali s nevídanou srdečnosťou. Bývali sme v rodinách vo dvoch mestách: v Hložanoch a v Báčskom Petrovci. Naše deti boli senzačné nielen vo vystúpeniach muzikálu, ale počas celého pobytu! Bývali a časti dní trávili v pre nich dovtedy cudzích rodinách a predsa, odhliadnuc od drobných cestovných nevoľností u niektorých citlivších účastníkov, nemal nikto z nás žiaden vážnejší zdravotný problém.
    Najťažšie chvíle nastali pred návratom. Lúčenie bolo veľmi dojemné, plné emócií, slzy dojatia neobišli nikoho, nikomu z nás sa odtiaľ akosi ešte nechcelo, ešte nie, cítili sme sa tam ako doma, ... v autobuse bola dlho smutná, rozlúčková nálada, všetci plní pozitívnych dojmov, veľmi šťastní z toho, čo sme práve prežili a precítili. Teraz už vieme! Už vieme, čo je Vojvodina. Nič iné si odteraz neželáme, len aby sa aj oni čo najskôr stali súčasťou Európskej Únie, aby sa čím skôr zrušili vízové a ekonomické bariéry, ktoré nás stále ešte oddeľujú, medziľudské totiž žiadne neexistujú!
    Získali sme skúsenosti a poznatky, ktoré by sme inak asi nikdy mali. Nikto z tamojších obyvateľov, podobne ako nikto z nás, nepochopí dôvody bombového zničenia mostu a rozhlasu v Novom Sade ani nikde inde na Balkáne. Genocída kosovských albáncov bol novodobý goebbelsovský humbug, propagandistický trik, pripravujúci svet na väčší úder: útok na islám.
    Dosť však tohto, pravda si raz cestu na svetlo určite nájde.
    Ďakujeme vám, milí rodáci z Dolnej Zeme, za vrelé, srdečné prijatie. Veríme, že sa budeme stretávať oveľa častejšie ako doteraz a že naše priateľstvo budeme môcť naďalej zveľaďovať a utužovať!
    Nuž a napokon: pevne veríme, že sa čo najskôr stretneme v našom spoločnom bezbariérovom európskom dome!
    S úctou
    Dr.Nagy.

    ( Autor: MUDr.Milan Nagy | Email: nitt@nitt.sk | WWW: neurčené )
    Kúpisko - HURÁÁ
    List čitateľa: 2005-06-25 (15:11:49)

    No AAA, nebodaj máme byť vďačný ? žé budeme mať kúpalisko. Možno nebyť tej ankety, tak to kúpalisko nemáme. Asi si drahé AAA-čko zabudlo, že chceli voziť deti po okrese za vodou. Taká blbosť však nakoniec neprešla. Tú anketu je treba vyhodnotiť a zmeniť, s tým súhlasím.

    ( Autor: Marek | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    kúpalisko
    List čitateľa: 2005-06-24 (13:16:23)

    Vážení, hlasujete o tom, či sa podarí sprevádzkovať kúpalisko v Holíči na túto sezónu. Výsledky vášho hlasovania sú pre úradníkov na meste nepriaznivé.
    Asi nepočúvate správy v rozhlase, alebo na káblovke. Už týždeň hlásia, že kupko sa otvára v sobotu 25.6.05 o 10 hodinách. Takže kuvici, dokuvikali ste.

    ( Autor: aaa | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    oprava - počítadla príspevkov v diskusii
    List čitateľa: 2005-05-23 (11:05:27)

    Dobrý deň, problém s počítadlom príspevkov v diskusii (počítadlo zastalo pri 127) je odstránený - bola to zle zadefinovaná premenná. Ďakujem za upozornenie a prajem príjemný deň.

    ( Autor: admin | Email: webmaster@holican.com | WWW: neurčené )
    pocitadlo
    List čitateľa: 2005-05-20 (21:26:17)

    Admin, nejde ti pocitadlo prispevkov v diskusi. Stale tam mas 127 prispevkov, skus s tym nieco urobit.

    ( Autor: jd | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    skuska
    List čitateľa: 2005-04-26 (08:48:13)

    skuska

    ( Autor: skuska | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    ?
    List čitateľa: 2005-04-14 (18:30:34)

    dovolím si poprosiť holíčsku verejnosť o pokus otvoriť naozajstnú verejnú diskusiu, v ktorej by boli ochotní povedať svoj názor nie len laici, ale hlavne ludia, ktorí sa vyznaju v problematike a prepáčte a" v holíčskom bordeli " a naozaj nahlas začala diskusia čo sa tu stalo, deje a čo hlavne ďalej, - mám dojem že je najvyšší čas aby morálne založení manageri mesta, pokiaľ sa dá hovoriť o morálke - zvážili ako ďalej a ako položiť svoje funkcie . Nie je to len o pokutách VPP ale o celkovom stave mesta a jeho koncepcii - mám za to že je tu veľmi vysoký stav mestskej krízy kedy by mali ako v čechách gros, tak aj v Holíči padať hlavy, aj keď i myslím, že už je hodne neskoro, ale vyjadrite sa a prosím správcu aby toto dal na hlavnu stránku

    ( Autor: ? | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Môžete tento príspevok umiestniť na hlavnú stránku?
    List čitateľa: 2005-04-07 (11:20:18)

    Otvorí letné kúpalisko v Holíči svoje brány aj v tomto roku?

    Takéto a podobné otázky si kladú občania Holíča po prečítaní článkov v regionálnej, ale aj miestnej tlači, ako aj po zverejnení ponuky mesta na jeho dlhodobý prenájom. Čo sa to vlastne deje, ale hlavne aké sú skutočné fakty? Z článkov, ako „ V Holíči už myslia na novú sezónu“, či „Otvorí kúpalisko v Holíči svoje brány aj v tomto roku“, sa veľa skutočných faktov nenájde. Ako to teda vlastne s kúpaliskom je? Veď do tohto roku fungovalo a naposledy bolo v prenájme (od r. 2001) u firmy BOIMEX s.r.o. Holíč. Firma BOINEX dala výpoveď z prenájmu ešte k 30. 11. 2004. Táto firma, ako podnikateľský subjekt išla do prenájmu s úmyslom, že nebude do kúpaliska investovať, ale ho iba prevádzkovať a teda zarábať. Investovať mal majiteľ, teda mesto. A zrazu čítame tvrdenia zástupcu primátora Mgr. Petroviča (TH EXTRA 20. 3. 2005), že tento nájomca nechcel iba ryžovať, ale chcel do kúpaliska aj investovať a vďaka nemu sa vybudovalo aj betónové oplotenie, uskutočnil sa výrub stromov a pod. Zabudol ale povedať, že všetko z peňazí mesta, ktoré formou ročnej dotácie asi 200 tis. korún vkladalo na účet firmy BOIMEX. No a táto firma namiesto investovania do starej technológie a samotných bazénov menila ploty. Konateľ firmy BOIMEX p. Caletka dnes asi preháňa, ak tvrdí že kúpalisko potrebuje min. 200 tis. na opravy a 400 tis. na prevádzku. Je zaujímavé, že kúpalisko fungovalo aj v rokoch 1992 – 1998 a to vtedy mesto prispievalo iba 70 tis. na sezónu (aj keď boli iné ceny, je to určite nepomer). Kúpalisko fungovalo aj v období 1998 – 2001 za podobných podmienok a podobnej pomoci mesta. Ako je to možné? Nie je to o niečom inom? Napríklad v účelnejšom vynakladaní finančných prostriedkov a lepšej starostlivosti o spravovaný majetok?
    V miestnom dvojtýždenníku „Holíčan“ sa od konateľa firmy BOIMEX dozvedáme, že kúpalisko rozobrali zberači farebných kovov a železa. Tomu máme hádam rozumieť tak, že nájomca objekt kúpaliska mimo sezóny nestrážil?
    Alebo strážil, a kúpalisko sa rozkradlo až po jeho vrátení majiteľovi, teda mestu? To si mesto svoj majetok neprevzalo formou inventúry? Alebo v poriadku prevzalo a prestalo strážiť? V našich končinách sa predsa kradlo vždy, no zlodeji mali za posledného nájomcu sťažené podmienky. Museli predsa technologické zariadenia a elektromotory s hmotnosťou okolo 100 kg prenášať cez nový betónový plot!
    V tom istom článku primátor mesta Ing. Horák kľudne skonštatoval, že na zásadnú rekonštrukciu by letné kúpalisko potrebovalo investíciu väčšiu ako 50 miliónov korún!!!. To hádam nemyslel vážne. Čo za projekt nám to pán primátor naznačuje? Holíčania predsa potrebujú normálne kúpalisko a nie aquapark na úrovni prímorských letovísk! Z podobného súdku je aj návrh na riešenie vzniklej kúpaliskovej tragédie. Tento návrh vyslovil (a napísal) poslanec mestského zastupiteľstva, člen mestskej rady a konateľ firmy Boimex p. Caletka. Návrhom je voziť kyvadlovou dopravou kúpaniachtivých holíčanov na kúpaliská okolitých miest(Skalica, Hodonín) na útraty mesta. A bolo by vystarané. Možno sa dožijeme návrhu aby kyvadlová doprava vozila občanov aj do okolitých hypermarketov. Tie predsa v Holíči tiež nemáme...
    Otázok veľa, odpovedí málo. Jedna odpoveď sa však natíska a odpovedá na otázku ktorá znie: Kto môže za vzniklú situáciu s letným kúpaliskom? Väčšina čitateľov už asi vie! A vie aj to, že túto sezónu sa v Holíči brány kúpaliska neotvoria.

    Občan Holíča



    ( Autor: Občan Holíča | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    je to jasné
    List čitateľa: 2005-03-20 (00:27:04)

    diskusiu na holíčskej stránke niekto nevydržal, kto asi,netreba dlho rozmýšlať, asi už bola nepríjemná aj ked v nej bolo hodne tvrdej pravdy a nemožnosti smeru akým sa mesto vyvíja, akým smerom ho tí naší zvolení vedú. Schyluje sa asi k pohrome, asi sa mnohým ludom otvorili oči, a asi sa ešte otvoria, - viď bordel v riadení mesta, prehrané spory, prejedené dane občanov, osobné spory mestských zástupcov. Asi nebolo štastné mať poslanca primátora, na to aby také niečo sa dalo zvládnuť treba naozaj osobnosť, a v tomto prípade sa o tom nedá hovoriť . Štatista v parlamente, bordel v meste to je výsledok .


    ( Autor: alan | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    poďakovanie
    List čitateľa: 2005-03-16 (16:15:15)

    Celkom sľubne sa to tu vyvýja. Ďakujem.

    ( Autor: anka | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Dane z nehnuteľnosti - HNUS
    List čitateľa: 2005-02-02 (08:11:25)

    Za záhradku, byt a garáž viac ako 1000 korún. Hnus.

    ( Autor: maroš | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Starostlivoť o psíčka
    List čitateľa: 2004-12-20 (12:36:05)

    Pes, najlepší priateľ človeka. Tak vraví pradávne príslovie. Pes bol domestikovaný kedysi dávno, pradávno. Od vtedy sa vytvárajú tie najzvláštnejšie spojenia človeka so psom. Niekedy je zo psa len pracovník na stráženie, no častejšie je to člen rodiny. Najčastejšie sa chová v domácnosti, či už v rodinnom dome, alebo v paneláku. Bez ohľadu na to kde má svoj pelech, starostlivosť o jeho venčenie je takmer vždy rovnaká. Často je potrebné so psíkom chodiť na prechádzku a vyvenčiť ho. V normálnom zdravom stave to nie je problém a ak máme poruke k tomu priestor určený na venčenie psov, tak je to bez starosti. Bývajú však aj problematické stavy, kedy to psík neudrží a vykoná potrebu v byte. Vtedy nevieme či máme hrešiť psíka, alebo sami seba, že sme to nestihli. Nezriedka sa stane, že psík dostane hnačku a to už sú vážnejšie následky vo vzťahu k čistote. Nedávno sa objavili na trhu hygienické potreby zamerané práve na tento účel. Ponúkajú sa pod označením plienky pre psov. Stačí si na Internete nájsť odkaz na túto tému a získať potrebné informácie o tomto produkte. Vyrába sa vo viacerých veľkostiach tak, aby sadli každému psíkovi. Odporúčané sú používať pri šteniatkach, keď ešte nemajú vypestovaný inštinkt na venčenie, čo trvá tak do šiesteho mesiaca života. Ďalšou vhodnou oblasťou použitie je keď fenka je v háraní. Vtedy z nej kvapká krv a znečistí sa tak podlaha v byte. V tom čase je najviac náchylná na oplodnenie. Ak si neželáme, aby ju iný psy obťažovali, najlepšie použiť plienky pre psov, v tomto prípade má zaručený antikoncepčný účinok. Veľkou výhodou týchto zvieracích plienok je ich konštrukcia. Dokážu zachytávať nielen moč, ale aj tuhé výkaly. Sú prispôsobené tak, aby psíček, aj keď vykoná potrebu, ostal čistý a neostalo na ňom niečo prilepené. Dokážu zachytiť veľké množstvo moču, ktorý vsiakne superabsorbér. Vhodné je ich používať pre všetkých starších psíkov, ktorý už nemajú takú fyzickú kondíciu a neudržia exkrementy vďaka veku. Nezriedka sa na nich majitelia hnevajú, ale oni za to naozaj nemôžu. Tak ako človek, keď je dieťa, potrebuje plienku. Keď je v penzijnom veku, tak ju opäť potrebuje. A tak je to aj u psíkov. Takmer v každej rodine je psíček vlastne členom rodiny a má ja také postavenie. Pouvažujte sami. Keď zostarnete, nechceli by ste aby Vás nechali v špine, alebo nedajbože vyhodili na ulicu. Chcete aby sa ktosi o Vás postaral. Preto je každého povinnosťou postarať sa o svojich blízkych.

    M.B.


    ( Autor: PLENKALL | Email: info@plenkall.com | WWW: http://www.plenkall.com )
    Počítačová fáma
    List čitateľa: 2004-11-28 (10:22:35)

    Počítačová fáma 'A Virtual Card for You'.
    Začala sa šíriť nová fáma (hoax). V rozosielanej emailovej správe sa hovorí, že sa začal šíriť "NAJHORSI VIRUS V HISTORII".

    Autor fámy sa snaží vyzerať dôveryhodne, pretože uvádza "zasvätené" údaje. Toto je jeden z variantov:

    NAJHORSI VIRUS V HISTORII

    POZOR !!!
    Prosím pošlite tento mail každému vo vašom poštovom zozname. Bol objavený novy vírus, ktorý bol klasifikovaný Microsoftom ako zatiaľ najdeštruktívnejší v doterajšej histórii. Tento vírus bol objavený včera programom McAfee a zatiaľ neexistuje antivírový program. Vírus ničí nulový sektor pevného disku, kde sú všetky dôležité informácie o disku. Vírus sa správa nasledovne: Sám sa posiela všetkým kontaktom v zozname s titulkom: "A Card for You". Ihneď po otvorení predpokladanej virtuálnej pohladnice, počítač zamrzne, takže užívateľ musí počítač reštartovať pomocou Ctrl+Alt+Del. Po ich stlačení vírus zničí nulový sektor a tak natrvalo zničí pevný disk. Podľa informácií CNN včera v priebehu par hodín spôsobil paniku v New Yorku.

    Neotvárajte žiadne maily s predmetom: "A Virtual Card for You." Ihneď ako dostanete email, vymažte ho, aj keby ste poznali odosielateľa.

    Pošlite tento mail svojím priatelom.


    Text správy býva aj v iných jazykových variantoch.

    Čo je vírusová fáma (hoax):

    V súvislosti s vírusmi na internete sa často stretávame s pojmom „hoax“. Tento výraz by sa dal preložiť ako falošná správa, žart, podvod alebo fáma. Klasická vírusová fáma má tieto časti:

    Opis veľkého nebezpečenstva – slúži na vystrašenie čitateľa. Najčastejšie je to vírus, ktorý sa spustí hneď po otvorení e-mailu a zničí údaje na disku.
    Odkaz na dôveryhodný zdroj – slúži na to, aby čitateľa presvedčila o pravdivosti uvedených údajov. Menované sú najmä firmy McAfee, AOL, Microsoft, IBM a podobne.
    Výzva na ďalšie rozosielanie – základná súčasť fámy. Bez nej by sa nemohla šíriť.


    ( Autor: webmaster | Email: webmaster@holican.com | WWW: http://www.holican.com )
    Horák- jediný spravodlivý !!!
    List čitateľa: 2004-10-25 (08:44:19)

    Neviem, kto sem dal ten list EXEKÚCIA JE LEN VRCHOLOM PYRAMÍDY,ale je to smiešne. Veta :"Jediným, kto vtedy z vedenia mesta poukazoval na túto časovanú bombu bol vtedajší zástupca primátora Ing. Vladimír Horák, ktorý v spolupráci s niekoľkými poslancami mestského zastupiteľstva inicioval prehodnotenie toho zmluvného vzťahu a urobenie nápravy.", je lož. Každý normálny človek si urobí úsudok sám. Je to to isté, ako keď sa malé dieťa vyhovára na kamarátov, že on to okno nerozbil. Horák bol vždy podrazák a pokrytec, ale toto už prehnal.


    ( Autor: Denis | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Prečítajte si to !!!
    List čitateľa: 2004-10-21 (09:11:17)

    EXEKÚCIA JE LEN VRCHOLOM PYRAMÍDY
    2004-10-15

    Už nielen v Holíči vedia, že mesto má obstavené účty a že je naň uvalená exekúcia. Celým Slovenskom prebehla táto správa ako blesk. Je však len vrcholcom pyramídy, ktorú začali stavať funkcionári mesta od roku 1992. Práve na prípade Holíča sa dá dokumentovať kam až vedie egoizmus, nezodpovednosť a neplnenie si pracovných povinností volených funkcionárov samosprávy.

    Začalo to oveľa skôr ako primátor Ing. Jozef Hrušecký podpísal zmluvu na výkon verejnoprospešných prác s firmou Karol Čambal podnik VPP (verejnoprospešných prác). To už tento pán podnikateľ vlastnil mnohé mechanizmy a autá z pôvodne mestských technických služieb. Táto zmluva bola aktom dvoch svojprávnych osôb, pričom jedna zastupovala samosprávu. Dnes je najzaujímavejšie to, že sa v zmluve objavila zmluvná pokuta za neplnenie si zmluvných povinností vo výške 1% denne, že výpovedná lehota zo zmluvy bola 36 mesiacov (!!! Koľko trvá volebné obdobie ???!!!). Táto spolupráca mesta a firmy nebola bezproblémová, pretože na mesto sa hrnuli faktúry, ktoré nestíhalo splácať.

    Nielenže nestíhalo mesto splácať faktúry, ale nestíhalo ani kontrolovať vykonané práce. Jednoducho sa faktúry odobrovali od stola. Dlh narastal a vedenie každým rokom predalo niečo z majetku mesta a takto tento dlh znížilo. Tak to fungovalo rok po roku.

    Ani pánovi primátorovi Hrušeckému, ani hlavnému kontrolórovi Ing. Pavlovi Dynkovi, ani hlavnej ekonómke Ing. Nataši Londarevovej nevadila insolventnosť mesta a neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Nik sa neunúval vyriešiť tento obchodný problém.

    Jediným, kto vtedy z vedenia mesta poukazoval na túto časovanú bombu bol vtedajší zástupca primátora Ing. Vladimír Horák, ktorý v spolupráci s niekoľkými poslancami mestského zastupiteľstva inicioval prehodnotenie toho zmluvného vzťahu a urobenie nápravy.

    V roku 1998 preto mesto založilo s pánom Karolom Čambalom spoločnú firmu VPP, spol. s r.o., kde malo 49% podiel a Karol Čambal 51 %. Zmluvná pokuta tu už nebola 1% denne (iba 0,1 % ), ale výpovedná lehota zostala 36 mesačná. Málokto vtedy vedel, že Karol Čambal si uplatnil na súde zmluvnú pokutu i penále z omeškania za roky 1994 – 1998.

    Zaujímavosťou už na začiatku bolo, že ihneď po založení tejto spoločnosti bola podpísaná zmluva o vykonávaní verejnoprospešných prác pre mesto. Táto zmluva neprešla klasickým schvaľovacím procesom cez mestské zastupiteľstvo napriek tomu, že ňou bolo z rozpočtu mesta zazmluvnených takmer 9 miliónov korún.

    Scenár z predchádzajúcich rokov sa však opakoval. Mesto neuhrádzalo v stanovenom čase faktúry za práce, ktoré preň vykonávala firma VPP, spol. s r.o. Ťažko povedať dnes či to niekoho trápilo. Ani nový primátor Ing. Milan Kanda, ani hlavný kontrolór Ing. Pavol Kadvan a ani hlavné ekonómky Ing. Nataša Londarevová a po nej Darina Turečková, či naposledy Ing. Miloslav Vymyslický nejavili záujem sa s týmto problémom vysporiadať. Namiesto toho sa asi uspokojili so slovným prísľubom, že penále a zmluvné pokuty nebudú konatelia Karol Čambal a Zdenko Čambal nikdy uplatňovať. Čestné slovo je však odvyslé od charakteru.

    A tak zatiaľ čo v roku 1998 odišlo do firmy VPP, spol. s r.o. 8,7 milióna v roku 2002 to už bolo takmer 13 miliónov nekontrolovaných peňazí daňových poplatníkov mesta. Mesto ako minoritný spoločník platilo a Karol Čambal ako majoritný spoločník inkasoval. Tieto peniaze predstavovali väčšinový obrat v tejto spoločnosti. Zaujímavosťou bolo i to, že v spoločnom dvore firmy VPP, spol. s r.o. pôsobili dlhé roky i firmy pánov Karola a Zdenka Čambala, konateľov firmy. A tieto firmy nielen v spoločnom dvore fungovali, ale boli i výhradnými dodávateľmi a poskytovateľmi služieb pre spoločnú firmu VPP, spol. s r.o. A toto sa dlhé roky dialo pod „drobnohľadom“ konateľky a zástupkyne mesta Ing. Jany Jurkovičovej, ktorá bola i vedúcou stavebného oddelenia.

    Konanie pánov Karola Čambala a Zdenka Čambala ako konateľov spoločnej firmy stojí samozrejme za pozornosť. Svojho spoločníka a živiteľa vôbec nešetrili a porušenia platnej zmluvy vo forme neskorej úhrady faktúr dávali na súd formou platobných rozkazov. Keďže sa mesto nikdy neodvolalo, platobné rozkazy nadobúdali právoplatnosť, ale nesmerovali do účtovníctva mesta, ale do „šuplíka“. Prečo ? Možno ako zabezpečovací prostriedok toho, že mesto bude vždy stáť o služby týchto pánov.

    Aj keď vedeli a kritizovali, že mesto neplatí načas, na druhej strane však využili všetky fóra (mestské zastupiteľstvo, komisie, a i. ) na to, aby „tlačili“ mesto a poslancov na schválenie ešte väčších výkonov a teda i dotácií do verejnoprospešných prác. Že sa im to darilo svedčí nárast finančných prostriedkov nasmerovaných do firmy VPP o viac ako 4 milióny za štyri roky.

    Lenže to už prišlo v komunálnych voľbách 2002 k zmene, ktorá bola pre pánov Čambalov najnevyhovujúcejšia. Primátorom sa stal Ing. Vladimír Horák, poslanec NR SR a dávnejší zástanca vzájomne výhodnej spolupráce. Tú i spolu so svojimi spolupracovníkmi začal hneď od začiatku i požadovať. Nové vedenie mesta i zastupiteľstvo požadovalo jasné pravidlá a hlavne kontrolu nad finančným hospodárením spoločnej firmy. Znížilo objem objednávaných prác, aby mohlo včas robiť úhrady týchto prác, ešte v decembri 2002 znížilo zadĺženie mesta voči firme VPP, spol. s r.o. o tri milióny korún.

    Konatelia firmy však odmietali splniť všetky podmienky, ktoré predložila komisia poverená mestským zastupiteľstvom rokovať o normalizácii pomerov medzi mestom a spoločníkom Karolom Čambalom a pripravovali sa na vymáhanie penalizačných faktúr formou exekúcie. Naťahovali čas, v súlade so zákonom nezvolali valné zhromaždenie firmy VPP, spol. s r.o. a ani neinformovali spoločníka o žiadnych skutočnostiach, ktoré by im to znemožnili. Nových zástupcov mesta v dozornej rade absolútne ignorovali a neumožnili im pracovať.

    Mesto v polovici roku 2004 vyhlásilo verejné obstarávanie na zvoz komunálneho odpadu, opravu a údržbu verejného osvetlenia. Údržbu verejnej zelene a čistenie verejných priestranstiev si začalo organizovať vo vlastnej réžii za pomoci verejnoprospešných prác. Realizáciou výberových konaní na zvoz komunálneho odpadu a opravu a údržbu verejného osvetlenia sa potvrdilo tušené, že ceny vlastnej firmy boli neúmerne vysoké. Zvoz komunálneho odpadu vyhrala firma, ktorá robí práce v tom istom objeme, ale o 1,7 milióna ročne lacnejšie ako firma VPP, spol. s r.o. a opravy a údržba verejného osvetlenia stojí s novou firmou mesto o vyše 400 tisíc ročne menej.

    Áno, obchod je obchod, zvlášť v dnešných časoch, ale mnohí podnikatelia si neuvedomujú, že podnikanie na úkor samosprávy sa dotkne ich samotných a rodinných príslušníkov. Veď za šesť rokov odišlo do firmy VPP, spol. s r.o. vyše 60 miliónov korún a bohužiaľ na výzore Holíča to poznať nie je. Rozbité cesty, chodníky, zlý urbanistický vývoj zastaralá ďalšia infraštruktúra ...

    A čo bývalí funkcionári mesta? Sú spokojní so svojou prácou ? Smejú sa, či je im ľúto, že mesto teraz príde zbytočne o ďalších niekoľko miliónov korún, ktoré budú chýbať v rozvoji mesta a zaplatia ich všetci občania ? Nehryzie dnes svedomie pánov primátorov Ing. Jozefa Hrušeckého, Ing. Milana Kandu, zástupcu Jozefa Hrnčiríka, hlavných kontrolórov Ing. Pavla Dynku a Ing. Pavla Kadvana, hlavných ekonómov Ing. Natašu Londarevovú, Darinu Turečkovú, Ing. Miloslava Vymyslického, či prednostov JUDr. Vieru Kučerovú a Mgr. Petra Vala ? Čím sa môže ospravedlniť Ing. Jana Jurkovičová ako nekonajúca konateľka firmy VPP, spol. s r.o., ktorá mala hájiť v spoločnej firme záujmy mesta a t.zn. všetkých občanov ?

    Dúfam, že nikto z nich nemyslí vážne tvrdenie, že za tento zložitý stav môže súčasné vedenie mesta !!? Je to absurdné a kocúrkovské !!! Práve ono tento problém začalo riešiť !!!



    ( Autor: Radek | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Je to fajn.
    List čitateľa: 2004-07-21 (10:10:07)

    Páči sa mi váš kritický postoj k správe vecí verejných. Takýto ombudsman je v Holíči potrebný.

    ( Autor: Luba | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    žiadosť o uverejnenie
    List čitateľa: 2004-06-11 (08:31:26)

    JEDINÝ ZÁHORÁK NA KANDIDÁTKACH DO EÚRÓPSKEHO PARLAMENTU
    JUDr. Jaroslav Riha, 57 ročný právnik z Holíča, je jediným kandidátom na post europoslanca zo Záhoria. Takýmto prekvapivým výsledkom skončil náš prieskum na oficiálnych kandidátkach všetkých politických strán a hnutí v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. Erudícia JUDr. Jaroslava Rihu je známa v jazykovej oblasti už dávno. Tento člen sociálnej demokracie vie plynule anglicky, nemecky i rusky a je na 7. mieste kandidátky strany SMER.
    Pán Riha, ste jediný zo Záhoria na 17 kandidátnych listinách spomedzi 187 kandidátov do Európskeho parlamentu. Nedávno sa stalo niekoľkým našim špičkovým politikom, že nevedeli druhú slohu našej hymny. Na ňu sa vás pýtať nebudeme, ale môžete niekoľkými vetami povedať niečo o histórii, symboloch a inštitúciách EÚ, ktorej členmi sme sa stali 1. mája 2004?
    - Za zrod myšlienky vytvorenia EÚ sa považuje prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí Róberta Schumana z 9. mája 1950, ktorý viedol k založeniu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Cieľom bolo zaistiť mier, prosperitu a novú budúcnosť pre Európu (preto je aj 9. máj Dňom Európy). EÚ nabrala dnešnú podobu 1. novembra 1993 a Slovensko požiadalo o vstup do EÚ 27.6. 1995. EÚ má dnes 25 štátov a na jej území žije približne 455 miliónov obyvateľov.
    Symbolmi EÚ sú zástava a hymna. Zástava je modrá s 12 zlatými hviezdami a bola uznaná za symbol v roku 1985. Modrá farba je farbou Európy, 12 hviezd symbolizuje 12 mesiacov v roku a kruh je symbolom jednoty.
    Hymna je melódia 9. symfónie L. von Beethovena z roku 1823 a je to Óda na radosť, ktorej text napísal F. Schiller. Hymna je len hraná (t.j. bez slov), čo znázorňuje, že hudba zbližuje národy.
    Hlavné inštitúcie EÚ sú:
    - Európska rada – pozostáva zo šéfov členských vlád, prijíma všetky európske normy, rozhodnutia prijíma buď jednomyseľne alebo „kvalifikovanou väčšinou“
    - Európsky parlament – právomocou EP je spolu s Radou spolurozhodovať o väčšine otázok týkajúcich sa EÚ
    - Európska komisia – je akási „vláda“ EÚ, komisia nerozhoduje, ale pripravuje a predkladá návrhy noriem EÚ
    - Európsky súdny dvor – skladá sa zo sudcov, porovnáva právo EÚ s právom štátov EÚ, právna norma EÚ má vyššiu silu ako norma národná
    - Európsky dvor audítorov – kontroluje narábanie s financiami EÚ
    V čom vidíte prínosy vstupu do EÚ a v čom riziká ?
    - Prínosom je, že sa SR pripojila k najväčšiemu ekonomickému zoskupeniu na svete, čo prinesie rast výroby, investícií, obchodu. Slovensko sa stalo súčasťou jednotného veľkého trhu. Bude sa podieľať na spolurozhodovaní, čo umožní zohľadniť slovenské zvláštnosti, či problémy. Rizikom je, že slovenské firmy budú vystavené veľkej konkurencii, budú sa musieť podriadiť komplikovaným pravidlám EÚ a niektoré nemusia prežiť. Čiastočne sa zvýši aj byrokracia.
    Prečo si myslíte, pán doktor, že občania majú ísť voliť ?
    - Rozhodnutia EÚ majú vplyv na náš každodenný život. Teraz máme príležitosť rozhodnúť o tom, kto nás bude zastupovať, kto bude presadzovať naše záujmy, v akej Európe budeme žiť. Náš hlas bude rozhodovať o našej európskej budúcnosti.


    ( Autor: JUDr. Jaroslav Riha | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    list pre MsÚ v Holíči,- žiadosť o uverejnenie na www.holican.com
    List čitateľa: 2004-06-01 (15:55:06)

    Tokoš Stanislav, Kopčanská 62, 908 51 Holíč.
    Mestský úrad Holíč
    Primátor mesta
    Hlavný kontrolór mesta
    Mestské zastupiteľstvo
    Komisiám

    Vec: Sťažnosť na porušenie VZN.

    Mestské zastupiteľstvo rozhodlo o predaji mestského pozemku parcela č. 1091/ 1 p. Markovi s manželkou. Podľa oznámenia zo dňa 3. 11. 2003. Lenže v rozpore z VZN.
    Mestské zastupiteľstvo v Holíči dňa 10. 6. 1999 schválilo VZN o podmienkách zmluvných predajov vlastníctva majetku mesta Holíč.
    Pri predaji parcely č. 1091/ 1 Mestské zastupiteľstvo dňa 3. 10. 2003 svojim uznesením č. 69/2003 o predaji tohto pozemku porušilo vyššie citované VZN
    A to čl. 7.
    Pozemok par.č. 1091/ 1 nepredalo nájomcovi priamym predajom, ktorý o tento
    pozemok požiadal a nepredali ho ani formou výberového konania.
    Predaj odporuje aj čl.8 . Predaj pozemkov vo vlastníctve mesta za účelom
    výstavby ,nakoľko tu chýba zmluva o budúcej zmluve.
    Myslím si ako už z názvu vyplýva, VZN by mali byť naozaj VZN a nie výsmech občanom mesta Holíč.
    Mestské zastupiteľstvo by malo ísť príkladom v dodržiavaní platných noriem a
    nariadení a nie si podkopávať autoritu neprofesionálnymi rozhodnutiami.
    Je to hanba primátora a jednotlivých komisií ako vedome porušujú vlastné
    platné VZN.
    Týmto Vás žiadam o prehodnotenie uznesenia. Č. 69/ 2003.o predaji pozemku
    p.č. 1099/ 1 záhrady o výmere 919m2.
    A ešte jedno želanie na koniec pre tých poslancov a primátorov a zástupcov primátorov a vedúcich komisií a členov komisií, ktorí hlasovali len podľa toho
    že kto dá viac má pravdu a vyhráva ,aby aj oni to pocítili na vlastných rodinách,
    že peniaze nie sú všetko , že je aj nejaká morálka aj nejaká česť a nech sa
    nevyhovárajú na o , že je taká doba lebo aj oni svojimi rozhodnutiami takú dobu vytvárajú.


    ( Autor: Tokoš Stanislav | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    už koniec
    List čitateľa: 2004-03-23 (21:15:00)

    je to na zamyslenie ako pokračuje diskusia na holíc.sk a holican.com, je to fajn taký priestor ale asi už nič nikoho nezaujíma, všetkým je to jedno hlavne že všetci nadávaju.
    asi si zvykneme že sme trhací kalendár, oslíčci na povozenie a ošklbanie, ale taku netečnosť asi priniesla doba, tak nám treba!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    ( Autor: ava | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Prípevok - OPRAVENÝ
    List čitateľa: 2004-03-19 (07:36:26)

    Ďakujeme pekne za upozornenie.

    ( Autor: webmaster | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    opravte si ten PRÍPEVOK
    List čitateľa: 2004-03-18 (09:27:51)

    Dobrý deň, opravte si v diskusii text PRÍPEVOK na PRÍSPEVOK. Inak to fórum je dobré.

    ( Autor: Petr | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    odkaz na www.jkllj.sk
    List čitateľa: 2004-03-17 (15:31:27)

    je vysoko "aktívny", až nato že nefunguje. Len tak ďalej !!!
    Ďakujeme

    ( Autor: webmaster | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Vážená ...
    List čitateľa: 2004-03-17 (15:29:13)

    Možno ušlo Vašej ctenej pozornosti, že rubriky "Pozvánky na akcie" a celú inzerciu si "administrujú" čitateľia. My zatiaľ nemáme nutnosť vymazávať "staré" inzeráty (v databáze máme miesta dosť). Takže ak chcete aktualizocať, resp. viete o nejakej pozvánke na akciu, HOR SA NA TO !!! Ďakujeme a prajeme príjemný deň

    ( Autor: webmaster | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Sťažnosť
    List čitateľa: 2004-03-17 (14:29:10)

    Dobrý deň,
    mohli by ste k inzerátom urobiť aj možnosť ho po roku zadávateľom vymazať a za ďalšie sekcia \\\"Pozvánky na akcie\\\" je maximálne aktuálna, viac už to ani nejde, dozvedela som sa o akciách, ktoré boli v lete 2003, len tak ďalej !!!


    ( Autor: *** | Email: xyz@wwee.ve | WWW: http://www.jkllj.sk )
    !?!
    List čitateľa: 2004-03-15 (18:49:49)

    Veľký otáznik s výkričníkom?! Nehnevá vás že vcelku vaša ocenenia hodná iniciatíva sa zvrhla na pletky pár ľudí ktorým sa neťaží kliknuť na holican.com???
    alebo o vás nevedia???
    čo tak trochu propagácie, ved takáto otvorená diskusia je životne potrebná!!!
    Oslovte aspon miestne noviny, kablovku, a nakoniec nanájde sa odstavček vo vašom Maxbele?
    Fandím vam ale takto je to k ničomu, palino porozmýšlaj trochu!!!

    ( Autor: ?!? | Email: neuvedený | WWW: neurčené )
    Ide to ztuha !!!
    List čitateľa: 2004-03-13 (11:39:56)

    Ale snažíme sa. Vďaka za príspevok a pripmienky.

    ( Autor: webmaster | Email: webmaster@holican.com | WWW: neurčené )
    čo sa deje?
    List čitateľa: 2004-03-12 (17:53:19)

    tuším holican stratil paru, celkom to bolo zaujímave aj ked v závere už akosi nudné,?
    dočkáme sa trochu svetlejšej doby?

    ( Autor: nero | Email: neuvedený | WWW: neurčené )

    Posledných 5 listov od čitateľov | Všetky listy od čiateľov